Foto: AZZZ

Zástupcovia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR  (AZZZ SR), Asociácie priemyselných zväzov (APZ) a Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) sú presvedčení, že na výrazné  navýšenie minimálnej mzdy neexistujú ekonomické dôvody. Najradšej by ju nezvyšovali vôbec.

Navrhované zvýšenie minimálnej mzdy na 552 eur sa opiera o vzorec výpočtu, ktorý sa nachádza v zákone o minimálnej mzde. Tento vzorec odvodzuje zmenu minimálnej mzdy od miery rastu priemernej mzdy. Zákon však ďalej hovorí, že sociálni partneri sa môžu dohodnúť na výraznejšom zvýšení. 

Už navýšenie na 552 eur považujú zástupcovia zamestnávateľov za problematické. Viceprezident AZZZ SR Rastislav Machunka dokonca varuje, že v krátkej dobe môžu firmy prepúšťať. „Už táto suma je za hranicou ekonomickej racionality... Nejaké zásadné ambície rastu, ktoré prezentovala strana Smer – SD spolu s Konfederáciou odborových zväzov, sa im môžu zásadným spôsobom politicky vypomstiť. Je dosť pravdepodobné, že na konci roka, prípadne na začiatku budúceho roka, príde k zníženiu objednávok a na to budeme reagovať znižovaním počtu zamestnancov,“ hovorí.

Napätie pri rokovaniach

Zamestnávatelia sa navyše sťažujú na to, že sa nevedia s odborármi stretnúť. „Naposledy sme na nich márne čakali v utorok, keď uprednostnili stretnutie so zástupcami politickej strany pred nami, pričom naše stretnutie bolo dohodnuté,“ povedal generálny sekretár AZZZ SR Oto Nevický.

Konfederácia odborových zväzov rokovala so stranou Smer – SD v utorok. Spoločne chcú vytvárať tlak na rast minimálnej mzdy. „Sme na úrovni 520 eur a výkon ekonomiky nás oprávňuje, aby sme hovorili o ďalšom výraznom zvyšovaní," povedal predseda strany Smer - SD Robert Fico.

„Podiel nákladov na mzdy na celkových nákladoch, ktoré dnes majú zamestnávatelia na Slovensku, patria k najnižším v EÚ. Priestor na rast miezd tu stále je. Preto chcem, aby medzi nami a odbormi bola veľmi intenzívna komunikácia, pokiaľ ide o rast minimálnej mzdy. Chceme ísť z 520 eur, vyššie... Chceme, aby minimálna mzda predstavovala okolo 60 % priemerného zárobku v národnom hospodárstve," doplnil Fico.

Zamestnávatelia s takýmto podielom nesúhlasia. „Spoliehať sa na to je nezmysel,“ hovorí Machunka s tým, že o takomto nastavení hovorí iba Medzinárodná organizácia práce, no neodporúča ho uplatňovať v strednej a východnej Európe. V týchto regiónoch totiž existujú výrazné regionálne rozdiely. 

Minimálna mzda a príplatky

Výška minimálnej mzdy je dôležitá aj pre zamestnancov, ktorí zarábajú viac. Na jej výšku sú naviazané príplatky za prácu v noci a cez víkend. „Tu dochádza k výraznému nárastu, na čo zareagovali viaceré firmy. Redukujú tretie a štvrté zmeny, prípadne prácu cez víkend,“ hovorí viceprezident RÚZ Mário Lelovský. Zároveň vyzval na to, aby sa minimálna mzda nepoužívala ako referenčná hodnota pre výpočet príplatkov. 

Na začiatku tohto roka stúpla minimálna mzda zo 480 eur na 520 eur. Hodinová hrubá minimálna mzda sa tak dostala na 2,989 eura. „Od roku 2015 po 2019 vzrástla minimálna mzda o takmer 37 %, pričom len samotné dane a odvody vzrástli z 149 eur na 273 eur,“ upozorňujú zástupcovia zamestnávateľov.

Pri hrubej minimálnej mzde vo výške 520 eur sú celkové náklady zamestnávateľa 703,04 eura a čistý príjem 427,11 eura. Na výšku minimálnej mzdy však vplýva aj náročnosť práce. Existuje šesť stupňov náročnosti pracovnej pozície, pri najnáročnejších pozíciách je minimálna mzda 1040 eur.