Nemá jasne vymedzené hranice a možno doň zahrnúť dane, sociálne poistenie, zdravotníctvo, legislatívu, ktorá upravuje pracovnoprávne vzťahy, školstvo, dokonca aj bývanie. Odborníci hovoria o systéme sociálnych udalostí alebo rizík, ktoré sú kryté politickým a administratívnym  aparátom štátu. Za rizikové udalosti sú zvyčajne považované choroba, staroba, detstvo, nezamestnanosť, strata živiteľa, invalidita, materstvo a chudoba. Možno skonštatovať, že rizikové udalosti predstavujú celý život jedinca, no tomu súčasnému sociálnemu systému chýba vzdelávanie, ktoré je takisto jeho súčasťou, a ktoré je už dnes katalyzátorom zmien na pozadí štvrtej priemyselnej revolúcie Industry 4.0.

Od roku 2003, keď SR pristúpila k najrozsiahlejšej reforme dôchodkového systému od systému jedného piliera založeného na stanovených dávkach PAYG (pay as you go), po systém stojaci na troch pilieroch. 

Každý z troch pilierov má svoje špecifiká a charakteristiky. Prvý pilier je povinné dôchodkové poistenie dávkovo definované a priebežne financované a spravované sociálnou poisťovňou. Druhý pilier je príspevkovo definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti. Tretí pilier znamená príspevkovo definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti.

Za 14 rokov od zavedenia dôchodkovej reformy a sociálneho systému bol tento niekoľkokrát „otvorený“, čím bola podkopaná filozofia samotnej reformy. Tá predpokladá dlhodobú, teda minimálne dvadsaťročnú účasť v systéme pravidiel a stabilných podmienok zhodnotenia financií.

Problémom systému troch pilierov doposiaľ bol neustále sa meniaci odvodový systém medzi prvým a druhým pilierom, taktiež pravidelne sa meniace podmienky nakladania s nasporenými dôchodkovými prostriedkami. To sa týka viacerých oblastí od dedenia až po spôsoby vyplatenia, čím sa znižoval záujem poistencov vstupovať do druhého a tretieho piliera.

Negatívnym faktorom bolo v roku 2008 aj vypuknutie hypotekárnej, neskôr finančnej, potom dlhovej, dnes monetárnej krízy, ktorá bude metamorfovať. Aj v tomto turbulentnom období sa správala väčšina európskych vlád zodpovedne a dôchodkové systémy, s výnimkou Grécka, sanovala v kontinuálnej línii. Ani jedna zo slovenských vlád však doteraz nepochopila, že tento sociálny organizmus potrebuje právnu istotu a stálosť podmienok pre svoje fungovanie. Platí to bezpodmienečne a bez ohľadu na ideologické zafarbenie vlád.

Týchto 14 rokov takisto ukázalo, že tak ako všetky doterajšie vlády, dokázali rozrýpať jeho podmienky administrácie, ako na jeho začiatku, tak aj počas jeho zhodnocovania. Rovnako tak ani jedna vláda ho nedokázala, či snáď nechcela, nastaviť tak, aby na jeho konci – človek v akejkoľvek krízovej životnej situácii, neprepadal cez obrovské oká sociálnej siete do pásma chudoby. V koncovke je systém nefunkčný, nepružný, prebyrokratizovaný, nekompetentný, neproduktívny, predražený a neefektívne distribuovaný. To znamená, že zamestnáva obrovskú masu úradníkov, ktorí si vzájomne vytvárajú agendu, a v ktorej sa človek v ťažkej životnej situácii stráca. 

Pracujúca chudoba a „nezamestnateľní“

Pracujúca chudoba sa stáva trendom v politike zamestnanosti Slovenska. Štatistický úrad SR  k 31. decembru minulého roka zaznamenal 2,34 milióna zamestnaných. Z toho približne 5 %, teda 117-tisíc s minimálnou mzdou. Sociálna poisťovňa evidovala k rovnakému dátumu 215-tisíc zamestnancov s vymeriavacím základom, ktorý bol pod hranicou alebo na úrovni minimálnej mzdy.

Podľa týchto istých údajov až 144-tisíc zamestnancov vo verejnej správe dosahuje základ mzdy hlboko pod úrovňou minima, len 292 eur. Zvyšné dorovnanie do hranice minimálnej mzdy predstavuje jej pohyblivú zložku.

Reálne sa percentuálny podiel pracujúcej chudoby pohybuje na úrovni 10 – 15 % a má vzrastajúci trend, čo je vzhľadom k udržateľnosti budúceho vývoja generovania odvodov do sociálneho poistného systému už na úrovni rizika. 

Štát tak predstavuje najslabší článok a najväčší rizikový faktor pre vývoj zdravého a efektívneho sociálneho a dôchodkového systému na Slovensku.

Podľa údajov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) bolo k 30. marcu 2017 evidovaných 219 149 nezamestnaných. Z toho 126-tisíc bolo bez práce dlhšie ako jeden rok a 59-tisíc mimo pracovného trhu viac ako štyri roky. Približne 21 % nemalo zatiaľ žiadny pracovný pomer, napriek akútnemu nedostatku pracovných síl v niektorých výrobných sektoroch. Táto skupina sa dostala do veľmi ťažkej životnej situácie, ktorú už nedokáže bez podpory štátu riešiť, keďže je zaťažená exekúciami, a preto sú z dlhodobého hľadiska „nezamestnateľní“. Každý rok narastá počet exekúcií o 540-tisíc. Z celkového počtu 3,5 milióna exekúcií evidovaných na súdoch v roku 2017 má štát približne 40 % podiel na pohľadávkach na daniach, na sociálnom poistení, na zdravotnom poistení – v tom sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa. Iba približne 40-tisíc exekúcií sa týka dôchodcov.

Absurdnosť a obludnosť systému spočíva v tom, že ten istý štát, ktorý má riešiť krízové situácie svojich občanov, zároveň generuje skoro polovicu klientov systému, z ktorého im má pomôcť vystúpiť a ktorí sú v ňom zacyklení na niekoľko generácií.

Feminizácia chudoby

Sociológovia bijú na poplach a upozorňujú na úplne nový fenomén, na takzvanú feminizáciu chudoby.

Donedávna prevládal názor, že najohrozenejšou skupinou obyvateľstva sú dôchodcovia. Najohrozenejšou skupinou obyvateľstva sú dnes mladé rodiny s malými deťmi, ktoré sú zaťažené hypotékami na niekoľko desaťročí, pretože štát a samospráva rezignovali na bytovú politiku, ktorá je katalyzátorom pre zvrátenie negatívneho trendu demografického vývoja Slovenska. Akákoľvek nečakaná krízová situácia ohrozuje ich sociálny štandard. Rodiny sa dostávajú pod obrovský tlak z neistoty príjmov a neschopnosti riadenia rodinných účtov.  Rodiny sa rozpadávajú, každé druhé dieťa vyrastá v neúplnej rodine, v 95 % týchto rodín sa samoživiteľkami stávajú ženy – matky, a prepadávajú sa tak do pásma chudoby.

Napriek svojim schopnostiam dosahujú v porovnaní s mužmi nižšie mzdy na rovnakých pracovných pozíciách, nedokážu sa uplatniť na pracovnom trhu pri návrate z materskej dovolenky, zároveň sú zväčša prvé prepúšťané z organizačných dôvodov. Dokonca aj vo výške starobných dôchodkov zaostávajú za dôchodcami mužmi. A to všetko napriek zvyšujúcemu sa výberu priebežného poistného systému, neustále sa zvyšujúcim odvodom do sociálneho systému, najnižšiemu štátnemu dlhu v histórii Slovenska, znižujúcej sa miere nezamestnanosti a skvelým makroekonomickým výsledkom.

Z dlhodobého porovnania mesačných štatistík ÚPSVaR sú poberateľmi sociálnych dávok vo väčšej miere ženy. Ukazujú to údaje za apríl 2017. Len v jednom jedinom type sociálnych dávok – Príspevok na pohreb, je pomer prijímateľov muži a ženy približne rovnaký.

Nepriaznivý demografický vývoj SR kopíruje demografický vývoj EÚ. Na rozdiel od vyspelej Európy však Slovensko rezignovalo na rodinu a rodinnú politiku, na dôstojnú prácu a život, na sociálny štandard, na kvalitné a zmysluplné vzdelanie, ktoré je akcelerátorom všetkých zmien, ktoré nezvládneme s nastupujúcou priemyselnou revolúciou Industry 4.0.

Čaká nás civilizačná zmena globálneho charakteru, akú ľudstvo ešte vo svojej histórii nezažilo. Integrácia digitálnych technológií so zmenou charakteru práce zásadným spôsobom zmenia výrobné technológie, spotrebiteľské správanie, predefinujú sa pracovné pozície, trh práce, kľúčové kompetencie a zručnosti, samotné myslenie a vzdelávanie. Zmenia sa aj ekonomické a sociálne vzťahy, ktorých prirodzeným dôsledkom bude radikálna zmena dôchodkového a sociálneho systému. A určite to nebude len o neskoršom odchode do dôchodku alebo o valorizácii sociálnych dávok.

Zdroj: Spracované podľa:

ÚPSVaR: Mesačná štatistika 2016, 1 – 4/2017

Analýza sociálneho systému INESS (Bratislava, február 2006)

ŠR SR 2015

Kvartálne štatistické zisťovania 2016 – 2017 – ŠÚ SR, NBS

Slovenská komora exekútorov