Foto: Shutterstock

Hranice dlhovej brzdy sú nižšie

„Zníženie dlhu je potešujúcou správou, keďže slovenský úverový rating má negatívny výhľad u všetkých troch hlavných ratingových agentúr. No keďže hranice našej národnej dlhovej brzdy sa vlani nachádzali v rozpätí od 45 do 55 % hrubého domáceho produktu (HDP), bezpečná úroveň verejného zadlženia je tak stále ešte citeľne nižšie,“ vysvetľuje makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta.  

Podľa jeho slov ústavný zákon o dlhovej brzde by v bežných časoch vyžadoval prísne rozpočtové opatrenia, no keďže ešte neuplynuli dva roky od programového vyhlásenia vlády Eduarda Hegera, uplatňujú sa zatiaľ len niektoré jeho sankcie, napríklad zmrazenie platov členov vlády.

„Brzda ako celok by mohla začať významne ,hrýzť´ až v máji, keď by si vyžadovala viazanie 3 % výdavkov a prípravu vyrovnaného rozpočtu na rok 2024. Dovtedy však očakávame skôr zmenu ústavného zákona, ktorá sa pripravovala už dlhšie, alebo parlamentné voľby a vznik novej vlády,“ uvádza ďalej.

Dlh možno bude ešte nižší

Napriek málo optimistickej politickej aj ekonomickej situácii na Slovensku si však myslí, že zadlženie Slovenskej republiky by už mohlo zostať pod úrovňou 60 % HDP aj po celý tento rok a k jeho záveru by mohlo byť ešte o čosi nižšie ako v decembri 2022.

Dopomôcť by k tomu napriek vysokému rozpočtovanému deficitu verejných financií (až 6,4 % HDP) mohla aktuálne veľká likviditná rezerva štátu na úrovni 7 až 10 % HDP. Vo februári 2023 podľa neho dlh výrazne klesne pre splatné dlhopisy v objeme troch miliárd eur (2,8 % HDP). „Ardal tento rok plánuje emitovať dlh len za 8 miliárd eur. Podľa nás je toto očakávanie optimistické, a preto koncoročný dlh vidíme okolo 59,2 % HDP,“ uzatvára M. Lehuta.