Digitalizácia krajiny už nemá byť len o nakupovaní služieb a čerpaní eurofondov, ale o potrebách občanov
Kľúčovou témou pre rozvoj Slovenska v nasledujúcich rokoch je digitalizácia spoločnosti. Názory na stav dosiaľ vykonaných úkonov sa rôznia. Kým ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová hovorí o množstve problémov zdedených z nedávnej minulosti, architekt úspešného estónskeho IT projektu Taavi Kotka tvrdí, že Slovensko má dobre položené základy, na ktorých môže v budúcnosti stavať.
Foto: Shutterstock
Taavi Kotka (Estónsko): Máte dobre položené základy digitalizácie krajiny
Svetovými lídrami digitalizácie krajiny, respektíve verejnej správy, sú podľa T. Kotku, možno trochu prekvapujúco, Čína a India. Ako dôvod uvádza skutočnosť, že s digitalizáciou začali v dostatočnom predstihu, z čoho pramení ich aktuálny náskok pred inými štátmi.
„Aj Slovensko má podľa mňa na to, aby v digitalizácii dokázalo akcelerovať. Na rozdiel od krajín, ako napríklad Nemecko, Veľká Británia či USA, máte položené dobré základy,“ konštatuje T. Kotka, ktorý sa do projektu digitalizácie v Estónsku pustil pred viac ako 18 rokmi. Aj z toho vyplýva skutočnosť, že táto krajina sa stala pozitívnym vzorom pre mnohé ďalšie.
Estónsko vďaka digitalizácii spoločnosti podľa neho patrí k najefektívnejším vyberačom daní na svete. S digitalizáciou daňových priznaní tu začali už v roku 2004, a v súčasnosti už prakticky žiadne úkony s ním spojené sa nerobia manuálne.
„Systém je transparentný, všetky jeho oblasti sú navzájom poprepájané, používateľsky komfortné, a aj preto ľudia tieto moderné technológie radi využívajú,“ uviedol v rámci svojho príspevku na medzinárodnej konferencii ITAPA 2020.
Aby aj Slovensko mohlo využívať podobné benefity, je podľa neho potrebné, aby naša vláda rozhodla o radikálnych zmenách v digitalizácii krajiny. Jedným z prvých krokov po nástupe novej vlády na jar 2020 bolo zriadenie ministerstva, ktoré má digitalizáciu v kompetencii.
Veronika Remišová (SR): Niektoré projekty sme zoškrtali, iné zlacnili, ďalšie zrušili
„Ako prvé sme museli pristúpiť k haseniu požiarov. Mali sme podfinancovaný hardvér, takže sme obratom museli investovať do už existujúceho systému, aby nám nespadol. Stránka Slovensko.sk mala množstvo problémov. Riešili sme problém s kyberbezpečnosťou Govnetu,“ vymenúva ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová.
Podľa nej jej predchodcovia Richard Raši a Peter Pellegrini neriadili oblasť štátneho IT, ale len čerpali eurofondy. „Po rozdelení peňazí sa nestarali, či procesy fungujú a ako fungujú. Preto sme urobili audit, a ten našiel asi 120 pochybení, z ktorých niektoré trvali už od roku 2015,“ vysvetľuje V. Remišová.
Ako uviedla ďalej, neadekvátne nakladanie s prostriedkami spôsobilo, že niektoré projekty z minulosti museli byť zoškrtané, iné zlacnené a ďalšie dokonca zrušené. V súčasnosti sa štátny IT sektor už nachádza vo fáze, keď sa jeho vedenie dokáže pozerať aj do vzdialenejšej budúcnosti.
Jeho chronickou chorobou je nedostatok ľudských zdrojov. „V minulosti štát míňal stovky miliónov eur z eurofondov na spolupráce s externistami. Želám si, aby sme začali investovať do vlastných ľudí. A ak budeme riešiť spolupráce, pri uzatvorení každej zmluvy musíme dbať na to, aby sa štát stal vlastníkom kupovaného know-how,“ konštatuje ministerka.
Podľa jej slov ministerstvo už má pripravenú stratégiu, ako sa bude digitalizáciu štátu a krajiny realizovať. Činnosti by sa mali odvíjať od potrieb občanov, a teda od konkrétnych životných situácií, s ktorými sa dennodenne stretávame.
Na digitalizáciu verejnej správy sme vyčlenili viac ako miliardu eur
Z Plánu obnovy od Európskej únie by na digitalizáciu verejnej správy na Slovensku, rozvoj digitálnych zručností, investície do kybernetickej bezpečnosti, rozvoj digitálnej konektivity a hospodárstva malo pripadnúť 20 % z celkovej sumy, čo predstavuje približne 1,2 miliardy eur.
Vladimír Dzurilla (Česko): Kľúčový je zákon o práve občana na digitálnu službu
Digitalizácii krajiny sa intenzívne venujú aj v susednom Česku. Budovanie eGovernmentu, začlenenie štátu do digitálnej Európy, budovanie digitálnej ekonomiky a spoločnosti tu má na starosti Slovák Vladimír Dzurilla. Podľa neho zásadným krokom pre rozvoj týchto činností bolo prijatie zákona o práve občana na digitálnu službu. Ten v podstate zaviazal štát, aby v prípade záujmu občana komunikoval s ním len na digitálnej báze.
Vďaka nemu dnes český eGovernment využíva približne 1,2 milióna občanov. V blízkej budúcnosti sa počíta so zásadným nárastom jeho používateľov. Priniesť by ho mala možnosť prihlasovať sa do dátovej schránky prostredníctvom bankovej identity, respektíve bankových údajov. Výsledkom by mohlo byť viac ako 5 miliónov používateľov, občanov Českej republiky.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Kryptoveľmoci: Najvyššiu mieru vlastníctva kryptomien majú v Turecku, Thajsku a v Argentíne
- 2.Pav Gill: Whistleblower z kauzy Wirecard spustil novú oznamovaciu platformu Confide
- 3.J&T ARCH sa stal najväčším fondom v Česku a na Slovensku
- 4.Vyslanci z Južnej Kórei sa stretli s Kim Čong-unom, odovzdali mu osobný list od prezidenta Muna
- 5.Predsedom strany MODRÍ-ES bude Mikuláš Dzurinda, chce presadzovať politiku Európskej ľudovej strany