Foto: Shutterstock

Do úvahy ale prichádza aj alternatíva nazvaná „automat“, podľa ktorého by sa budúcoročná minimálna mzda rovnala 60 % z priemernej mzdy v roku 2019. Jej výška by sa tak vyšplhala na 655 eur. Pozrime sa na to, koho príjmy sa pohybujú na alebo pod úrovňou predpokladanej minimálnej mzdy v budúcom roku.

Desiatky tisíc ľudí zarábajú menej ako minimálnu mzdu

„Na Slovensku v roku 2019 zarábalo menej ako 600 eur v hrubom 7,4 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. Tomu zodpovedalo približne 154-tisíc zamestnancov,“ konštatuje analytička spoločnosti WOOD & Company Eva Sadovská. Podľa nej, hrubá mzda pod 600 eur sa týkala viac žien ako mužov. Vlani videlo na výplatnej páske sumu nižšiu ako 600 eur v hrubom 7,8 % zamestnaných Sloveniek a 7,0 % zamestnaných Slovákov.

Svoju úlohu zohráva aj vzdelanie. V analyzovanom roku takmer pätina zamestnancov s  ukončeným maximálne základným vzdelaním nezarobila viac ako 600 eur v hrubom. Plat nižší ako 600 eur sa týka aj takmer desatiny zamestnancov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity.

Avšak ani maturita nemusí byť vždy zárukou vyššieho platu. Napríklad pod 600 eur zarába vyše 7 % zamestnancov s úplným stredným všeobecným vzdelaním. Naopak, zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním (2. alebo 3. stupňa) majú plat nižší ako 600 eur v najnižšej miere - do 2 %.

Najhoršie sú na tom hlavne mladí ľudia z Prešovského kraja

„Menej ako 600 eur zarábajú hlavne mladí. V prípade zamestnancov do 19 rokov majú plat nižší ako šesť stoviek dvaja z desiatich, teda 20 % pracovníkov,“ vysvetľuje E. Sadovská. Plat nižší ako 600 eur v hrubom však nie je raritou ani v prípade zamestnancov vo veku 20 – 24 rokov. V tejto vekovej skupine podiel dosahuje 12 %. Naopak, najnižší podiel zamestnancov na plný úväzok s platom nižším ako 600 eur sa týka vekovej kategórie 30 – 35 rokov (6,3 %).   

Z pohľadu regiónov, najnižšie platy pod hranicou minimálnej mzdy sa najčastejšie vyskytujú v Prešovskom kraji. Oproti celoslovenskému priemeru je tu podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 600 eur takmer dvojnásobný – ide o 14 percent pracujúcich na plný úväzok. Druhý najväčší podiel zamestnancov s platom nižším ako 600 eur eviduje Košický kraj (9,2 %), nasleduje Banskobystrický kraj (8,7 %) a Nitriansky kraj (8,0 %). Naopak, v Bratislavskom kraji zarábajú menej ako 600 eur v hrubom iba približne štyria zamestnanci zo 100.

Najväčší podiel zamestnancov s platom pod 600 eur sa týka firiem zameraných na ubytovacie a stravovacie služby. V ich prípade ide o viac ako štvrtinu zamestnancov. Nasledujú administratívne služby a stavebníctvo. Na opačnom príjmovom póle sa nachádzajú finančné služby, energetika, informácie a komunikácia.