Foto: shutterstock

1. Zvýšenie platov učiteľov

Zvýšenie platov učiteľov predkladala strana SNS. Cieľom balíčka bolo zvýšiť platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov v priemere o 9,5 %. Účinnosť opatrenia platí už od 1. septembra 2019. Vplyv na verejné výdavky by mal predstavovať 12,5 milióna eur. Niektorým učiteľom sa plat zvýšil o 76 eur, väčšine však len o 5 až 13 eur.

„Koalícia bude zrejme tvrdiť, že zvýšila platy učiteľov o 9,5 %, ale nie je to celá pravda. Nastupujúcemu učiteľovi v adaptačnom vzdelávaní stúpla hrubá mzda o 76,50 eura. Učiteľom v 8. platovej triede (po starom je to 11. trieda a je v nej najviac učiteľov), ktorí majú za sebou istú prax, stúpol plat menej výrazne. Pri 15 rokoch praxe im stúpla hrubá mzda o 5 eur, pri 30 rokoch praxe to bolo 7,50 eura a pri 40 rokoch 11,50 eura,“ hovoria výpočty Branislava Gröhlinga, opozičného poslanca za SaS.

Začínajúci učiteľ zarobí od septembra v hrubom 831,50 eura, zatiaľ čo predtým dostával mesačne 759 eur. Zvýšením sa teda zatraktívnilo najmä povolanie pre začínajúcich učiteľov, no pedagógovia, ktorí majú najviac praxe, zvýšenie pocítili len minimálne.

Od 1. januára 2020 by malo prísť k ďalšiemu nárastu platov učiteľov o 10 %. Schválené nariadenie vlády hovorí o tom, že sa zvýšia platové tarify pre pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a takisto pre vedeckých a výskumných pracovníkov. „Septembrové zvyšovanie platov bolo prioritne pre začínajúcich učiteľov. Sľubované 10-percentné zvýšenie pre všetkých učiteľov je od januára 2020,“ reagovala ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) na kritiku niektorých učiteľov, ktorým sa v septembri zvýšili platy len o pár eur.

2. Zrušenie správnych poplatkov za zmenu mena v dokladoch

Predkladateľom návrhu bola strana Smer – SD. Cieľom bolo oslobodiť mladomanželov od poplatkov za výmenu dokladov, ktoré si vyžaduje zmena priezviska pri sobáši. Sociálne opatrenie nadobudlo účinnosť 1. júla 2019. Štátny rozpočet na poplatkoch takto stratí 1,5 milióna eur.

V súčasnosti sa napríklad za vydanie občianskeho preukazu platí 4,50 eura, za vydanie cestovného pasu 33 eur. Nový vodičský preukaz či medzinárodný vodičský preukaz stojí 6,50 eura. Zmenu predstavitelia Smeru zdôvodnili podporou tradičnej rodiny a uľahčením finančnej situácie mladomanželov.

3. Prídavok na školské potreby pre prvákov

S prídavkom na školské potreby pre prvákov prišla strana Smer – SD. Rodičia prvákov na základných školách dostali v októbri 2019 o 100 eur vyšší prídavok na dieťa. Návrh platí s účinnosťou od 1. augusta 2019. Verejné výdavky to stálo 6,2 milióna eur.

Zvýšil sa jednorazový prídavok na dieťa, ktorý mal kryť náklady na školské potreby. O tento príspevok nemuseli rodičia žiadať, príslušné orgány si to zisťovali z centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov, kde musí každá základná škola zapísať prváka do konca septembra. Následne bol rodičom vyplatený vyšší prídavok na dieťa o 100 eur.

4. Zníženie dane z príjmov pre podnikateľov s obratom do 100-tisíc eur

Predkladateľom tohto návrhu bola strana SNS, ktorá navrhla znížiť sadzbu dane z príjmov právnických osôb a SZČO s obratom do 100-tisíc eur na 15 %. Účinnosť tohto návrhu je od 1. januára 2020. Pôvodný návrh SNS najprv počítal so znížením daňovej sadzby pre všetky firmy a mal zahŕňať rôzne sadzby dane od 15 % do 21 % podľa výšky obratu firmy. To však Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vyhodnotila ako veľmi rizikové pre udržanie verejných výdavkov. Tento pôvodný návrh mal stáť 807 miliónov eur ročne z verejných financií, pretože jedno percento najväčších firiem, podľa obratu, tvorí až 75 % daňových príjmov rozpočtu. Asi aj preto sa ho nepodarilo presadiť a musel sa hľadať kompromis.

Upravený návrh zákona nakoniec ráta len so znížením dane z príjmu pre malé firmy s obratom do 100-tisíc eur, ku ktorým v novom návrhu pridali aj živnostníkov, tiež s obratom do 100-tisíc eur. Vplyv na verejné financie by tak nemal byť veľký, pretože malé firmy už teraz platia buď veľmi nízku, alebo nulovú daň.

„Slovensko riskuje, že bude zaplavené malými firmami s obratom do 100-tisíc eur, ktoré si tu budú optimalizovať podnikanie. Pritom makroekonomicky štát nič nezíska. Tento krok nepovedie k vytvoreniu nových pracovných miest a nebude mať vplyv na ekonomický rast. Je to čisto populistický krok, keďže dvojitá daňová sadzba a zvolená hranica nemajú žiadny analytický základ,“ vysvetľuje W. Serles z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

5. Oslobodenie od koncesionárskych poplatkov za RTVS

Zrušiť koncesionárske poplatky pre dôchodcov a ľudí v hmotnej núdzi navrhla strana SNS. Cieľom sociálneho opatrenia je, aby poberatelia dôchodkov a ľudia v hmotnej núdzi neplatili nič za služby spojené s RTVS. Už v roku 2019 tieto skupiny obyvateľstva mali polovičnú sadzbu (2,32 € za mesiac), no po novom nebudú platiť nič. Keďže dôchodcov je na Slovensku vyše 1,4 milióna a ďalších 80-tisíc ľudí je v hmotnej núdzi, RTVS bude mať v rozpočte za koncesionárske poplatky o približne 3,43 milióna eur menej.

„Platiteľ úhrady, ktorý mal nárok na platenie úhrady za služby RTVS v zníženej sadzbe 2,32 eura k 31. 12. 2019 a v tejto výške ju aj platil (z dôvodu poberania dôchodkových dávok alebo dávok v hmotnej núdzi), je od 1. 1. 2020 automaticky oslobodený od platenia tejto úhrady. Platiteľ platiaci úhradu cez SIPO nebude mať po tomto dátume predpis RTVS na SIPO doklade. Nie je potrebné kontaktovať RTVS,“ informuje verejnoprávna televízia vo svojom vyhlásení.

6. Zníženie DPH na vybrané druhy potravín

Cieľom opatrenia od SNS je rozšíriť kôš potravín so sadzbou 10 % DPH na zdravé potraviny a pomôcť tak najmä nízkopríjmovému obyvateľstvu. Dnes na Slovensku máme 10-percentnú DPH okrem iného na mäso, mlieko, maslo, chlieb, lieky a vybrané zdravotnícke pomôcky, ako aj na ubytovacie služby. Nižšie dane na potraviny sme začali platiť od 1. januára 2020.

Nové zníženie dane z 20 % na 10 % sa týka prioritne potravín, ako cmar, kyslé mlieko, smotana, jogurt, kefír a ostatné fermentované alebo acidofilné mlieka a smotany. Ďalej sú to 100-percentná ovčia bryndza, ovocné a zeleninové šťavy, zelenina a ovocie mierneho pásma, zemiaky, rajčiaky, cibuľa, cesnak, kaleráb, hlávkový šalát, strukoviny lúpané, nelúpané, jablká, hrušky a mnohé iné. Do zoznamu sa zaradí aj prírodný med a tiež čerstvé pečivo, rožky, ale len za predpokladu, že nebudú pripravené dopečením alebo rozmrazením.

Zavedenie navrhovaného opatrenia by podľa kvantifikácie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť malo mať negatívny vplyv na saldo verejnej správy vo výške 0,4 % HDP, čo znamená 398 miliónov eur v roku 2020.

V správe RRZ sa ďalej píše: „Z pohľadu vplyvu na domácnosti by navrhované zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty ušetrilo domácnostiam priemerne 0,7 % disponibilného príjmu. Domácnosti by tak ušetrili v priemere 11 eur mesačne. Zníženie sadzby DPH na potraviny je opatrenie, ktoré nie je adresne zamerané na sociálne nižšie vrstvy obyvateľstva. Ak má byť cieľom pomoc najmä nízkopríjmovým domácnostiam, z pohľadu vynaložených nákladov existujú oveľa efektívnejšie, a teda adresnejšie nástroje, akými je zníženie spotrebnej dane.“

7. Zdvojnásobenie vianočného príspevku

Zdvojnásobiť vianočný príspevok dôchodcom sa rozhodla strana Smer – SD. V prípade, že dôchodok neprevyšuje životné minimum, príspevok sa vyšplhá až do výšky 200 eur. Nárok na dávku si môže uplatniť dôchodca, ktorý dostáva dôchodok najviac do výšky 65 % priemernej mzdy, čo v roku 2019 predstavuje maximálne 691,60 eura. Návrh vstúpil do účinnosti 1. septembra 2019.

„Vianočný príspevok k dôchodku bude v tomto roku dvojnásobný a jeho maximálna výška dosiahne 200 eur. Tento rok poteší približne 1,3 milióna poberateľov dôchodkových dávok, čo predstavuje zvýšenie o vyše 123-tisíc ľudí. V budúcnosti by ho mohol nahradiť trinásty dôchodok,“ písalo sa v správe Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR.

Tento vianočný darček pre dôchodcov bude stáť daňových poplatníkov 154 miliónov eur ročne, ktoré vláda zoberie zo štátneho rozpočtu.

8. Zvýšenie rodičovského príspevku

S návrhom zvýšenia rodičovského príspevku prišla strana Smer – SD. Cieľom návrhu je zvýšiť rodičovský príspevok a pomôcť tak rodinám s malými deťmi. Návrh vstúpil do platnosti od 1. januára 2020.

Zvýšenie sa dotkne všetkých rodičov poberajúcich rodičovský príspevok. Nie každý rodič však bude mať zvýšený príspevok v rovnakej výške. V prípade, že rodič poberal materské dávky, ktoré tvoria 75 % hrubého príjmu, po dobu 6 mesiacov pred tým, než požiadal o rodičovský príspevok, zvýši sa mu rodičovská dávka na 370 eur. Ak materské dávky nepoberal, a teda nepracoval, zvýši sa mu dávka na 270 eur. Doteraz bola výška rodičovského príspevku 220 eur. Štátny rozpočet to bude stáť približne 170 miliónov eur ročne. Vyplýva to z výpočtov simulácie RRZ.

9. Príspevok na šport dieťaťa

SNS predložila návrh zákona, ktorý povoľuje firmám prispievať zamestnancom na športovú činnosť detí do 18 rokov v sume 275 eur za rok. Zákon začal platiť od 1. januára 2020.

Nárok na príspevok však nemá každý zamestnanec, iba ten, ktorý pracuje u zamestnávateľa viac ako dva roky a dieťa musí navštevovať organizovaný šport. Zamestnanec má zároveň povinnosť predkladať potvrdenia o platbách a úhradách na športovanie jeho dieťaťa.

Vplyv na verejné výdavky je minimálny, pretože príspevok zaplatia zamestnávatelia svojim zamestnancom dobrovoľne, napríklad ako formu odmeny. Treba zdôrazniť, že príspevok je nepovinný a zamestnávateľ prispievať nemusí. Na druhej strane oproti finančnej odmene príspevok nepodlieha dani a odvodom, a tak je pre zamestnávateľa motivujúce ho zamestnancovi navrhnúť. Príspevok môže byť zahrnutý ako nákladová položka.

10. Zvýšenie odpočítateľnej položky

Strana Most-Híd prišla len s jedným sociálnym návrhom, a to so zvýšením odpočítateľnej položky na daňovníka. Cieľom je, aby sa nezdaniteľná časť základu dane navýšila z 19,2-násobku životného minima na 21-násobok. Návrh vošiel do platnosti od 1. januára 2020. Z daní si daňovník môže po novom odrátať 4 414,20 eura. 

Zaplatia to hlavné mestá a obce, pretože celý výnos dane z príjmov fyzických osôb totiž putuje v rámci fiškálnej decentralizácie do rozpočtov miest, obcí a vyšších územných celkov. Rozpočty samospráv tak podľa prepočtov prídu týmto opatrením o zhruba 150 miliónov eur ročne. Aj preto sa návrh stretol s kritikou samospráv.