Denne vytvoríme až 1,3 kilogramu odpadu na osobu, sme skládková veľmoc

Zdroj: Freepik

Ročne až 478 kilogramov smetí

V roku 2022 sme na Slovensku vytvorili 2,6 milióna ton komunálneho odpadu (KO). Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok v priemere vyhodili do odpadových nádob 478 kilogramov smetí. Na deň to predstavuje približne 1,3 kilogramu odpadu. Produkcia tohto odpadu sa na Slovensku za poslednú dekádu zvýšila takmer o polovicu. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.

Ďalšou zlou správou je, že približne 39 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 50 %. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne

V hierarchii obehového hospodárstva má najvyššie postavenie „ZERO WASTE“, teda nevytváranie žiadneho odpadu. Z každodennej skúsenosti však vieme, že ide skôr o ideál, ktorý je v súčasnosti nedosiahnuteľný. A tak, keď už odpad vyprodukujeme, dôležité je dôsledné triedenie, ktoré zvyšuje šancu na jeho ďalšie recyklovanie.

Pre odpad, ktorý sa nedá recyklovať, existuje alternatíva v podobe energetického zhodnocovania (premeny odpadu na teplo a elektrinu v technologicky vyspelých zariadeniach ZEVO). Ide o výrazne ekologickejší spôsob nakladania s odpadom ako je skládkovanie, ktoré patrí na poslednú priečku hierarchie.

Slabšia ekonomika = menej odpadu

V polovici októbra 2023 Štatistický úrad SR zverejnil údaje o produkcii komunálneho odpadu za rok 2022. Vyplynulo z nich, že v roku 2022 zaznamenala celková produkcia KO pokles o takmer štyri percentá (z 2,705 na 2,597 milióna ton). To na prvý pohľad môže vyzerať ako zmena trendu k lepšiemu.

„Odborníci, ktorých zastrešuje Zväz odpadového priemyslu (ZOP), však považujú aktuálne dáta skôr za anomáliu ako za trend. Za poklesom tvorby KO vidíme najmä spomalenie tempa ekonomického rastu krajiny zo 4,8 % na 1,8 %, sprevádzané rekordnou infláciou – extrémnymi cenami energií a zdražovaním tovarov a služieb. Tieto faktory spôsobili dočasné zmeny v spotrebiteľských preferenciách obyvateľov a následne aj pokles tvorby smetí,“ vysvetľuje generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.

Podľa neho z pohľadu nakladania s komunálnym odpadom nepriniesol rok 2022 žiadnu výraznú zmenu trendu. Negatívne však hodnotí fakt, že pokles celkovej produkcie odpadu bol sprevádzaný aj poklesom množstva odpadov zhodnotených materiálovo (vrátane spätného získavania organických látok). Kým v roku 2021 bolo materiálovo zhodnotených 1,323 milióna ton odpadu, v roku 2022 to bolo už iba 1,286 milióna ton.

„Zároveň je potrebné poukázať na to, že aj v roku 2022 sa v štatistikách potvrdil negatívny trend, ktorý sa začal prejavovať významnejšie od roku 2020. Čoraz väčšie množstvo odpadov končí v evidencii s kódom ,iné nakladanie´ – zo zanedbateľných 5-tisíc ton v roku 2019 bolo v roku 2022 už takto evidovaných až 66-tisíc ton, a toto je neprijateľné. Transparentnosť nakladania s odpadom musí byť prvoradá a zavedenie podrobnej evidencie tvorby a nakladania s odpadom v podobe ISOH do praxe považujeme za nevyhnutné,“ pokračuje odborník.  

ZOP podľa jeho slov v roku 2023 nepredpokladá žiadny zásadný vývoj v sektore odpadového hospodárstva. Štatisticky očakáva mierne zvýšenie tvorby KO, ale neočakáva žiadny posun k zlepšeniu v rámci nakladania s odpadom. „Od roku 2020 sa v oblasti odpadového hospodárstva nerealizovali žiadne zásadnejšie reformy, ktoré by umožnili prísun investícií do modernizácie technologickej infraštruktúry. Tento fakt významne ovplyvňuje dlhodobú stagnáciu celého odvetvia,“ dodáva J. Chovanec.

V čom zaostávame najviac za EÚ

Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii boli podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2021 Belgičania, Dáni, Luxemburčania a Rakúšania, v prípade ktorých tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa predstavovala 755 až 835 kilogramov.

Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 302 kilogramov na hlavu. Ďalšie dve priečky patria Poľsku a Estónsku (362 a 395 kilogramov). Slovensko v tomto pomyselnom rebríčku stúpa pomerne rýchlo nahor a za posledné desaťročie sa zaradilo medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie KO.

Ukazuje sa, že väčším problémom ako samotná produkcia odpadu je spôsob, ako s ním nakladáme. Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale aj k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko či krajiny zoskupenia Benelux.

Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová. Slovensko medzi tieto krajiny však rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko aj naďalej patrí medzi skládkové veľmoci.

Tvorba odpadu sa bude zvyšovať

Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva Slovenska, za ktorou stojí kolektív odborníkov Zväzu odpadového priemyslu (ZOP), vytvoríme v roku 2035 na Slovensku minimálne 3,1 milióna ton odpadu, teda 580 kilogramov KO na obyvateľa. Reformný balík, zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele, a to minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky.

Množstvo nerecyklovateľných komunálnych odpadov sa podľa odhadu môže v roku 2035 pohybovať na úrovni približne 1,1 milióna ton (po započítaní priemyselného odpadu na úrovni 150-tisíc ton dokonca až na úrovni 1,25 milióna ton).

Ako s takýmto nerecyklovateľným odpadom nakladať? Dve existujúce zariadenia ZEVO (v Bratislave a Košiciach) a plánované linky na MBÚ (mechanicko-biologickú úpravu) budú síce schopné určitú časť nerecyklovateľného odpadu zhodnotiť, no naďalej budú chýbať kapacity na úrovni minimálne 600-tisíc ton odpadu ročne. Autori Bielej knihy vidia riešenie vo vybudovaní dostatočnej siete moderných zariadení ZEVO, ktorých by malo byť minimálne päť. Alternatívu v podobe vývozu tohto energeticky cenného materiálu do zahraničia považujú za najhoršiu aj z dôvodu nárastu uhlíkovej stopy spôsobenej samotným transportom.