Foto: Unsplash

Produkujeme priveľa odpadu

V roku 2020, už poznačenom pandémiou koronavírusu, sme na Slovensku vyprodukovali 2,37 milióna ton komunálneho odpadu (KO). Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodili do odpadových nádob takmer pol tony smetí (433 kilogramov). V prepočte na deň to predstavuje približne 1,2 kg odpadu.

Ďalšou zlou správou je, že takmer 50 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 42 %. Iba približne 8 % komunálneho odpadu sa vlani zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Obidva spomenuté spôsoby nakladania s odpadmi sú ekologickejšie alternatívy. Oproti skládkovaniu predstavujú významný rozdiel, keďže v jeho prípade prichádza iba k trvalému uloženiu odpadu – bez žiadnej pridanej hodnoty a navyše s rizikom budúcich ekologických škôd.

Prečo produkcia odpadu neklesla?

Napriek tomu, že sme v čase pandémie či lockdownov trávili viac času doma, tvorbe odpadu sme sa nevyhli. Jedným z príkladov na vysvetlenie situácie je donáška tovarov a jedál k dverám našich príbytkov zabalených v niekoľkovrstvových a jednorazových obaloch.

Mnohí Slováci sa počas uplynulých mesiacov rozhodli vylepšiť si svoje príbytky. Pustili sa do ich rekonštrukcie alebo úprav, s čím súvisí viac drobného stavebného odpadu. Úplne nový druh odpadu, ktorý so sebou pandémia COVID-19 priniesla, sú použité ochranné pomôcky v podobe rúšok a respirátorov, ale aj rukavíc alebo vyprázdnených nádob s dezinfekčnými prostriedkami.

Ako sú na tom krajiny EÚ

V recyklácii aj v energetickom zhodnocovaní odpadu za vyspelými krajinami Európskej únie zaostávame. Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v EÚ sú Dáni a Luxemburčania s 845 a 790 kilogramami odpadu na hlavu. V prípade Cypru, Nemecka a Malty bola v roku 2020 dosiahnutá tvorba komunálneho odpadu v rozpätí 600 až 650 kg na obyvateľa.

Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 287 kg na hlavu. Ďalšie dve priečky patria našim susedom Poľsku a Maďarsku s hodnotami 346 a 364 kg. Slovensko tak bolo v roku 2020 v rámci EÚ deviatou krajinou s najnižšou produkciou komunálneho odpadu na hlavu (433 kilogramov). V tomto rebríčku však stúpame pomerne rýchlo nahor, pretože pred 10 rokmi sme boli v rámci EÚ krajinou so štvrtou najnižšou produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa. 

Patríme medzi skládkové veľmoci

Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale aj k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Belgicko a Dánsko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO.

Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová. Slovensko momentálne medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko spolu s krajinami, ako Bulharsko, Rumunsko, Malta či Cyprus patrí aj naďalej medzi skládkové veľmoci.

Dokážeme splniť recyklačné a skládkové ciele EÚ?

V oblasti odpadového hospodárstva je pre krajiny EÚ kľúčový rok 2035. Reformný balík, zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele – recyklovať minimálne 65 % komunálneho odpadu a maximálne 10 % ukladať na skládky. Pre Slovensko môže byť naplnenie týchto cieľov príliš ambiciózne a vzhľadom na aktuálny vývoj aj problematické. Závisieť to bude od výrobných postupov dizajnérov a producentov, od stratégie obchodníkov, od osvety a správania sa spotrebiteľov, ale aj od opatrení a podpory štátu.

Aj za predpokladu optimistického scenára, ktorý v roku 2035 počíta s naplnením cieľa recyklácie na úrovni 65 %, produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu presiahne úroveň 1 milión ton. Slovensko zároveň bude môcť uložiť maximálne 10 % komunálneho odpadu na skládky.

Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu pritom existujú ekologickejšie alternatívy, ktoré sa v západnej Európe už desaťročia úspešne používajú. Skládkovaný komunálny odpad spolu so zvyšnými 25 % odpadu je možné energeticky zhodnotiť. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú, a na Slovensku tak potrebujeme postaviť ešte aspoň päť takýchto zariadení.