Demografia a jej vplyv na sociálny systém a budúce dôchodky na Slovensku

Foto: Shutterstock

Dôchodcov je čoraz viac, detí čoraz menej

V roku 1964 pripadali na jedného slovenského seniora (od 65 rokov) štyri deti do 14 rokov. Vyrovnaný stav (pomer 1 : 1) nastal v roku 2018. V súčasnosti na každého dôchodcu pripadá 0,85 dieťaťa. V druhej polovici tohto storočia to bude menej ako 0,4 dieťaťa, respektíve 2,5 – 2,85 seniora na jedno dieťa.

„Táto zmena spôsobí nárast verejných výdavkov na neaktívnu populáciu, keďže výdavky na jedno dieťa sú nižšie ako výdavky na jedného seniora,“ konštatuje vo svojej správe Inštitút pre stratégie a analýzy ISA.

Na jedného seniora išlo vlani zo štátneho rozpočtu v priemere 11 100 eur, z toho najviac na starobné dôchodky (7 700 eur) a zdravotnú starostlivosť (3 100 eur). Na dieťa išlo priemerne 9 500 eur, z toho najviac na vzdelávanie (4 300 eur) a na rodinnú politiku (2 500 eur).

Obyvatelia v neaktívnom veku, teda deti a dôchodcovia, dostávali v minulom roku od štátu v priemere 10 400 eur. Táto informácia vyplýva z údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Takmer dvojmiliardový deficit

Výdavky sociálneho systému sú kryté príspevkami ľudí v ekonomicky aktívnom veku (15 až 64 rokov), ktorých už takmer 15 rokov na Slovensku ubúda. Podľa RRZ bol v roku 2023 ich priemerný čistý príspevok 4 900 eur za osobu, a to najmä cez dane a odvody.

Pomer počtu ľudí v aktívnom a neaktívnom veku dosiahol na Slovensku historicky najvyššiu hodnotu 2,6 v roku 2009, a odvtedy prudko klesá. V roku 2023 bol ešte stále takmer dvojnásobný, no suma príspevkov od aktívnych obyvateľov už nestačila na pokrytie výdavkov na deti a seniorov. Podľa prepočtov ISA tak vznikol deficit 1,7 miliardy eur.

Prepad sa zastaví až v druhej polovici 21. storočia

Podľa prognóz OSN by sa tento prepad mal zastaviť až v druhej polovici tohto storočia na hodnotách okolo 1,1 až 1,2. To znamená, že pomer ľudí v ekonomicky aktívnom a neaktívnom veku bude takmer vyrovnaný.

Kombinácia zníženia príjmov do verejného rozpočtu spôsobená poklesom počtu prispievateľov a zvýšenia výdavkov v dôsledku demografických zmien v budúcnosti ešte prehĺbi deficit sociálneho systému. Podobný scenár predpovedá Slovensku aj ostatným krajinám Európskej únie aj tohtoročná správa Európskej komisie o starnutí (Ageing report).

Podľa nej sa deficit dôchodkového systému v EÚ zvýši z 2,3 % HDP v roku 2023 na 5 % HDP v roku 2070. Príčinou bude kombinácia zvýšenia výdavkov z 9,6 na 11,3 % HDP a zníženia príspevkov zo 7,2 na 6,4 % HDP. Celkové výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva (dôchodky, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie) stúpnu z 20,5 % na 25 % HDP.

Ako zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému

Problémy, ktoré prinesie starnutie populácie, konštatuje aj Globálna dôchodková správa Allianz z roku 2023. Podľa nej slovenský dôchodkový systém už teraz patrí do spodnej polovice svetového rebríčka, pričom hlavná obava smeruje k jeho udržateľnosti.

Opačná situácia panuje napríklad v škandinávskych krajinách – v Dánsku a Švédsku či napríklad v Holandsku. Aj v nich odborníci identifikovali problém so starnutím populácie, no tieto krajiny rýchlo prijali opatrenia, ktoré zvýšili udržateľnosť ich dôchodkových systémov.

Podľa analytikov Národnej banky Slovenska budeme situáciu na Slovensku v budúcnosti musieť zachraňovať intenzívnejším zamestnávaním dôchodcov, mladých ľudí, žien či kvalifikovaných cudzincov.

Dôležité tiež bude zabrániť odlevu mladých ľudí do zahraničia. „Nevyhnutné sú preto zásadné reformy na zlepšenie vzdelávacieho systému, podnikateľského prostredia, kvality verejných inštitúcií, ako aj financovania a organizácie výskumu a vývoja,“ konštatuje NBS.