DBRS potvrdila Slovensku rating A, no s negatívnym výhľadom

Foto: Freepik

Aké sú východiská pre hodnotenie ratingovej agentúry

„Negatívny trend dlhodobých úverových ratingov odráža riziká súvisiace so štrukturálne veľkým rozpočtovým deficitom Slovenska, a to aj napriek vládnemu plánu konsolidácie verejných financií prijatému v októbri 2024. Hoci plán zavádza konsolidačné opatrenia na úrovni 1,9 % HDP, Európska komisia očakáva pokles fiškálneho deficitu z 5,7 % HDP v roku 2024 len na 4,1 % v roku 2026,“ konštatuje vo svojej správe ratingová agentúra.

Spomína však aj intenzívne investičné výdavky Slovenska realizované v uplynulých rokoch, ako aj skutočnosť, že boli naviazané najmä na eurofondy. Agentúra sa pri svojom hodnotení opiera tiež o nízku nezamestnanosť a silný trh práce na Slovensku, ako aj o kvalitné zahraničné investície a o dobrú integrovanosť slovenskej ekonomiky do európskeho dodávateľského reťazca.

Potrebný je strednodobý konsolidačný plán

„Úverový profil Slovenskej republiky ťaží aj z členstva v Európskej únii a eurozóny, a teda z hlbokej integrácie s veľkými európskymi ekonomikami, najmä s Nemeckom. Tieto faktory boli kľúčové pre proces ekonomického dobiehania Slovenska od jeho vstupu do EÚ. Silné úverové stránky krajiny kompenzujú štrukturálne nedostatky vrátane jej malej ekonomiky, vysokej závislosti od exportu, regionálnych rozdielov a nepriaznivej demografie,“ pokračuje agentúra.

Ako uvádza ďalej, súčasný negatívny výhľad by sa mohol zmeniť na stabilný, ak by vláda implementovala strednodobý konsolidačný plán. Podmienkou na zlepšenie úverových ratingov slovenskej ekonomiky je zlepšenie rozpočtovej pozície, trvalý hospodársky krajiny a následné zníženie verejného dlhu. Štrukturálne nerovnováhy na Slovensku však zatiaľ podľa agentúry „zostávajú široké“.

Aj preto sa spoločnosť Morningstar DBRS domnieva, že bude pravdepodobne potrebná ďalšia významná fiškálna konsolidácia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), slovenský fiškálny strážca, hovorí, že na splnenie cieľa do roku 2027 sú potrebné dodatočné fiškálne úspory vo výške 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) v celkovom objeme približne 3,1 miliardy eur.

Ako vidia situáciu na Slovensku ďalšie ratingovky

Naposledy sa k ratingu Slovenskej republiky vyjadrovala iná renomovaná agentúra – Moody´s, ktorá ho v polovici decembra 2024 znížila o jeden stupeň na úroveň A3. Argumentovala tým, že jej „rozhodnutie odráža najmä rozsiahle inštitucionálne problémy krajiny v prostredí politického napätia“.

Spomenula tiež skutočnosť, že pomer dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) má v nasledujúcom roku prekročiť hranicu 60 % a v roku 2026 dokonca úroveň 62 %. Hodnotenie agentúry Moody´s sa stretlo s nevôľou Ministerstva financií SR, ktoré ho označilo za „nekorektné, nepresne interpretované a jednostranné“. 

Na sklonku uplynulého roku svoje vysvedčenie Slovenskej republike vystavili aj ďalšie dve „ratingovky“, keď agentúry Fitch a Standard & Poor´s potvrdili rating Slovenska na úrovni A+, respektíve A– so stabilným výhľadom. V tomto prípade si za svoje hodnotenie vyslúžili od rezortu financií pochvalu.

Prečo krajiny dostávajú ratingy?

Ratingové agentúry prideľujú krajinám, vrátane miestnych samospráv, bankám a iným spoločnostiam úverové ratingy, ktoré predstavujú hodnotenie ich schopnosti riadne si plniť svoje povinnosti voči veriteľom a splácať záväzky vyplývajúce z vydaných obligácií a iných dlhových nástrojov.

Hodnotenie zo strany týchto agentúr má vplyv na úrokové sadzby vydávaných štátnych dlhopisov. Vysoký rating zvyšuje dôveru investorov v stabilitu ekonomiky, vďaka čomu sú ochotní požičiavať za nižší úrok, pričom nižší rating funguje presne naopak.