Daň z finančných transakcií je realitou. Čo to prinesie v praxi?

Foto: Freepik

Ako daň funguje a koho sa týka

Nová transakčná daň platí pre všetkých podnikateľov bez výnimky – pre fyzické aj právnické osoby, veľké aj malé spoločnosti, jednoosobové eseročky aj pre živnostníkov (SZČO). Dokonca sa týka aj tých, ktorí na živnosť pracujú pre jediného zamestnávateľa (takzvaný švarcsystém). Daň sa netýka bežných zamestnancov, dôchodcov či prenajímateľov nehnuteľností.

Transakčná daň sa bude z účtov podnikateľov sťahovať automaticky po každej vykonanej finančnej transakcii. Posielať sa bude spoločne s odchádzajúcimi platbami. Prichádzajúcich platieb sa toto opatrenie týkať nebude. V tom prípade zaplatí daň ten, kto platbu posiela.

Podmienkou je mať zriadený podnikateľský účet

Podmienkou súvisiacou s novou daňou je mať zriadený podnikateľský účet. Jeho založenie je nevyhnutnosťou najneskôr do 31. marca 2025. Ministerstvo financií SR predpokladá, že tento imperatív doľahne na bezmála 200-tisíc podnikateľov a živnostníkov.

Aktuálne sa za vedenie podnikateľského účtu na Slovensku v jednotlivých bankách platí od nula do 7 eur mesačne. Podľa rezortu financií by priemerná suma v budúcnosti mala predstavovať 5 eur mesačne. Špecifikácie sa líšia podľa ponúk jednotlivých bánk, pričom je zrejmé, že banky na nich ešte do konca prvého štvrťroka nasledujúceho roka „popracujú“.

Existuje niekoľko výnimiek

Dobrou správou pre podnikateľov je, že existuje niekoľko výnimiek, keď sa transakčná daň uplatňovať nebude. Stane sa tak napríklad vtedy, keď si budú financie posielať z firemného účtu na súkromný. Podmienkou je, aby oba účty boli zriadené v tej istej banke.

To isté platí pre posielanie peňazí do druhého a tretieho dôchodkového piliera, a tiež platenie odvodov a daní. Táto výnimka sa týka aj platieb na pošte, niektorých transakcií pri obchodovaní s cennými papiermi a platieb súvisiacich s bývaním do fondu prevádzky, údržby a opráv.

Čo na transakčnú daň hovoria banky

Banky pôsobiace na Slovensku prostredníctvom Slovenskej bankovej asociácie (SBA) konštatujú, že zavedenie tejto dane zvýši objem finančnej hotovosti v slovenskej ekonomike. Odvolávajú sa pritom na skúsenosti zo susedného Maďarska. V krajinách Južnej Ameriky sa zase zvýšilo používanie šekov, vkladových listov alebo dlhopisov, teda obdoby hotovosti nezaťaženej daňou.

„Zvýšený rast hotovosti vytvára predpoklady pre rozvoj šedej ekonomiky a môže viesť k zvýšenému riziku daňových únikov. Výnos dane môže byť pre štát nakoniec nižší, ako je strata príjmu v dôsledku daňových únikov,“ konštatuje SBA.

Ďalším špecifikom maďarskej transakčnej dane bol významný rast cien finančných služieb. Bolo to dané tým, že platiteľom dane aj daňovníkom sú finančné inštitúcie, ktoré tieto náklady následne preniesli na klienta vo forme zvýšených cien za bankové služby.

„Z pohľadu štátu je dôležité, aký výnos bude nová daň prinášať do rozpočtu v strednodobom horizonte. Skúsenosti tak z krajín Južnej Ameriky, ako aj Maďarska poukazujú na skutočnosť, že výnos tejto dane je volatilný,“ pokračuje asociácia, ktorá tiež predpokladá zníženie úverovej aktivity v krajine.