Foto: Shutterstock

Ekonomické aj politické problémy

„Zníženie ratingov v hodnotení DBRS Morningstar odráža, že strednodobá makroekonomická výkonnosť Slovenska bude slabšia, ako sa pôvodne očakávalo. Ekonomická výkonnosť Slovenska bude pravdepodobne naďalej obmedzená sériou nedávnych globálnych otrasov. Zostane tu zvýšená inflácia a úrokové sadzby, čo bude výzvou pre domáce prostredie, zatiaľ čo vyššie náklady a slabší externý dopyt majú negatívny vplyv na vonkajšiu pozíciu krajiny,“ konštatuje vo svojej správe ratingová agentúra.

Ako uvádza ďalej, zhoršenie prognóz potenciálneho rastu Slovenska bráni vládnej stratégii vyrovnať svoje fiškálne účty a zmysluplne znížiť pomer verejného dlhu. Aj preto podľa nej zostáva štrukturálny deficit Slovenska v prognózovanom období vysoký a pomer dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) HDP výrazne nad úrovňami pred pandémiou koronavírusu. Tieto predpoklady ešte viac komplikuje neistota spojená s tohtoročnými predčasnými voľbami.

Čo všetko agentúra hodnotí

Agentúra ďalej poukazuje na to, že malá a otvorená ekonomika Slovenska zameraná na export spracovateľského priemyslu je zraniteľná voči narušeným dodávateľským reťazcom a zvýšeným nákladom na energiu, a kapitál v súvislosti s pandémiou koronavírusu a vojnou Ruska proti Ukrajine.

„Historicky takmer úplná závislosť krajiny od dovozu plynu z Ruska spôsobila, že povaha nedávnych šokov oslabila výkonnosť slovenského priemyslu. Zahraničný sektor Slovenska je vystavený výkonnosti svojich partnerov, najmä Nemecka, ktorého ekonomické oživenie je pomalé,“ pokračuje vo svojej správe.

Upozorňuje tiež na „slabé výsledky Slovenska v čerpaní fondov EÚ a na nejasné účinky fondov na podporu rastu na ekonomiku“. Za najväčšie štrukturálne výzvy označuje nepriaznivú demografiu a regionálne ekonomické rozdiely.

Spomína tiež faktor úplatkárstva, korupcie a politického rizika, ktoré takisto ovplyvňujú výšku ratingu. Odkazuje pritom na rebríček Transparency International, v ktorom Slovenská republika vlani v indexe vnímania korupcie klesla na 49. miesto zo 180 krajín. Reflektuje aj na to, že v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ má Slovensko podľa Svetovej banky relatívne nízke skóre v oblasti právneho štátu (73,6 %).

Čo znamená rating „A“

„Ratingy „A“ a stabilné hodnotiace trendy odrážajú zdravé makroekonomické črty krajiny. Slovensko priťahuje kvalitné zahraničné investície a je dobre integrované do európskeho dodávateľského reťazca. Úverový profil krajiny tiež ťaží z členstva v Európskej únii (EÚ) a hlbokej integrácie s hlavnými ekonomikami eurozóny, najmä s Nemeckom,“ konštatuje agentúra a dodáva, že úverové silné stránky krajiny stále kompenzujú štrukturálne nedostatky vrátane jej malej ekonomiky, vysokej závislosti od exportu, regionálnych rozdielov a nepriaznivej demografie.

Samotný rating by sa časom mohol zvýšiť, ak by sa podarilo podstatne zlepšiť rozpočtovú pozíciu a trvalý hospodársky rast, čo by viedlo k výraznému zníženiu pomeru verejného dlhu. Alternatívne by sa však rating mohol aj znížiť, ak by došlo k štrukturálnemu zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska a k ďalšiemu významnému oslabeniu záväzku vlády v strednodobom horizonte nastoliť rovnováhu verejných financií.