Čoraz viac krajín uzákoňuje možnosť ignorovať šéfove e-maily mimo pracovného času

Foto: Freepik

Iniciatívu spustili vo Francúzsku

Písal sa rok 2016, keď vo Francúzsku, ako v prvej krajine na svete, schválili zákon umožňujúci odpojenie sa od pracovných povinností po skončení pracovného času. Platiť začal s príchodom roku 2017 a zamestnancom umožnil beztrestne ignorovať e-maily alebo iné pokusy nadriadeného o pokračovanie v manažovaní pracovnej činnosti aj po odchode z pracoviska, respektíve vo voľnom čase.

Vtedy prelomová legislatíva zakázala francúzskym firmám posielať pracovné e-maily zamestnancom. V prípade, ak pracovník dostane takúto správu, má právo ju ignorovať a odpovedať na ňu môže až počas pracovného času.

Tvorcovia zákona svoju iniciatívu zdôvodnili vysokým pracovným nasadením a stresom, ktorý so sebou prináša moderný spôsob práce. V digitálnej ére si totiž mnohí zamestnanci berú svoju prácu so sebou aj domov, kde sú zastihnuteľní prostredníctvom e-mailov.

Potreba zmeny po pandémii

V nasledujúcich rokoch sa situácia z pohľadu „pracovných atakov“ zo strany manažérov voči podriadeným ešte zintenzívnila, a preto sa podobná legislatíva ujala aj v niektorých ďalších krajinách. Okrem Francúzska napríklad aj v Nemecku, Taliansku či Španielsku a najnovšie aj v Austrálii.

Opodstatnenosť prijímania legislatívnej úpravy tohto typu ešte viac umocnila nedávna pandémia koronavírusu spojená s prácou z domu, keď komunikácia s nadriadenými prebiehala plynule aj mimo pracovného času, ktorý však bol len relatívny. No keď sa zamestnanci vrátili späť na pracoviská, korekcia spôsobu komunikácie s nadriadenými sa stala opäť aktuálnou.

Zriadili rozhodcovskú komisiu a budú aj pokuty

Nový zákon prijatý v Austrálii pamätá aj na mimoriadne situácie, keď nie je vhodné otáľať s reakciou. Ide najmä o mimoriadne pracovné udalosti. Podľa neho síce zamestnanec získal právo nereagovať na pracovné správy mimo pracovného času, no zároveň ustanovuje aj možnosť riešiť núdzové pracovné situácie prostredníctvom takzvaného nepravidelného pracovného času.

O tom, či je odmietnutie odôvodnené, podľa správy agentúry Reuters rozhodne austrálsky priemyselný rozhodca – Komisia pre spravodlivú prácu (FWC), ktorá bude brať do úvahy závažnosť úlohy zamestnanca, osobné okolnosti a tiež ako a prečo došlo ku kontaktu nadriadeného.

V zákone sa spomínajú aj sankcie až do výšky 19-tisíc austrálskych dolárov pre zamestnanca a až do 94-tisíc dolárov pre spoločnosť.

Obávajú sa zmätku u zamestnávateľov aj zamestnancov

Spoločne s pochvalnými reakciami na novelu zákona sa však objavili aj kritické stanoviská. Týkajú sa najmä obáv z budúcej vykonateľnosti prijatých opatrení. „Nejednoznačnosť toho, ako sa nové pravidlo uplatní v praxi, spôsobí zmätok pre šéfov aj zamestnancov. Pracovné miesta sa stanú menej flexibilné, a tým sa spomalí ekonomika,“ tvrdí skupina zamestnávateľov Australian Industry Group.

Viacerí zamestnávatelia predpokladajú, že obava z možnej pokuty môže znížiť operatívnosť plánovania niektorých činností, respektíve, že niektorí šéfovia budú zo strachu, aby neurobili zbytočnú chybu, radšej odkladať svoje rozhodnutia na neskôr, čo v niektorých profesiách bude skôr na škodu ako na úžitok.