COP29: Na riešenie klimatickej krízy pôjde 300 miliárd dolárov ročne

Foto: Freepik

Už nestačia ani stovky miliárd dolárov

Pôvodný cieľ takzvaných bohatých krajín, ktoré sú zodpovedné za väčšinu klimatických zmien na Zemi, poskytnúť finančnú podporu tým chudobnejším a rozvojovým s odstraňovaním dôsledkov týchto zmien pochádza z roku 2020. Vtedy sa krajiny OSN dohodli, že budú ročne poskytovať 100 miliónov dolárov na sanáciu škôd spôsobených klimatickými zmenami.

Podľa listu The Guardian však táto dohoda vyprší v roku 2025, a preto sa účastníci konferencie COP29 zaoberali vyhodnotením aktuálnej situácie a nastavením pravidiel do budúcnosti. Strojnásobeniu pomoci rozvojovým krajinám predchádzali ostré diskusie.

Prijímatelia pomoci totiž navrhovanú sumu 250 miliárd dolárov ročne na nasledujúcich desať rokov označili za nízku a málo ambicióznu. Vzhľadom na prudký nárast nákladov na likvidáciu škôd po intenzívnych búrkach, záplavových lejakoch či devastačných suchách spôsobených zmenou klímy ich neuspokojila ani finálna dohodnutá suma, ktorá bola o 50 miliárd dolárov vyššia.

Rozvojové krajiny sú nespokojné

„Je to príliš nejednoznačné financovanie, ktoré prichádza príliš neskoro,“ povedal zástupca Kene Ali Mohamed. „Tento cieľ nie je tým, v naplnenie ktorého sme dúfali,“ uviedol ďalej Ewans Hjewa z Malawi.

„Odchádzame s malou časťou finančných prostriedkov, a nie je to zďaleka dosť,“ pokračovala Tina Stegeová z Marshallových ostrovov. „Nie je jasná cesta vpred, chýba jasná politická vôľa, ktorú potrebujeme, aby sme zvládli klimatické problémy,“ dodal hlavný vyjednávač Panamy Juan Carlos Monterrey Gomez.

Hoci sa účastnícke krajiny dohodli na zvýšení pomoci bohatších krajín tým chudobnejším so zvládaním klimatických zmien, nikto z účastníkov konferencie neodchádzal spokojný. O rozčarovaní hovorili najmä krajiny, ktorým je pomoc adresovaná, a ich vyjednávači dokonca spomínali frustráciu z priebehu aj samotných výsledkov.

Ďalšie nejasnosti do budúcnosti

Šéf OSN s pôsobnosťou pre klimatické zmeny Simon Steill vyhlásil, že dohoda je výsledkom dvojtýždňových „strastiplných rokovaní“. Ako dodal, samotná dohoda ešte nezaručuje, že aj bude fungovať. Stane sa tak totiž len vtedy, keď účastnícke krajiny splnia svoje záväzky načas a v plnej výške.  

Na zozname krajín, ktoré od roku 1992 prispievajú na odstraňovanie následkov klimatických zmien na Zemi, sú dve desiatky priemyselne najvyspelejších krajín sveta vrátane USA, európskych štátov a Kanady. Európske krajiny však požadujú, aby k dohode pristúpili aj ďalšie štáty vrátane Číny – druhej najväčšej svetovej ekonomiky a štátov Perzského zálivu bohatých na ropu.

Otázniky vyvoláva aj opätovné zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Ten totiž už dávnejšie vyhlásil, že v prípade svojho zvolenia znovu vylúči Spojené štáty z medzinárodnej spolupráce v oblasti klímy. Dosluhujúci americký prezident Joe Biden však uvítal novoprijatú dohodu a označil ju za „historickú, ambicióznu a prelomovú“.

Nasledujúci jubilejný klimatický samit COP30 sa uskutoční v Brazílii a jeho hlavnou témou bude prežitie dažďových pralesov. Podľa brazílskej ministerky životného prostredia Mariny Silvovej budú členské krajiny „tlačiť“ na zvýšenie finančného príspevku z aktuálne vyrokovaných 300 miliárd na minimálne 390 miliárd dolárov ročne.