Čo všetko sa zmenilo za 35 rokov od nežnej revolúcie vo svete financií?

Foto: Shutterstock

Predajná plocha obchodov je až štvornásobne väčšia

Na rozdiel od obdobia spred 17. novembra 1989, ktoré bolo charakteristické aj nedostatkom tovaru a dlhými radmi pred obchodmi, majú v súčasnosti Slováci oveľa viac možností, kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR predstavovala v roku 2022 predajná plocha obchodov 4,07 milióna štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,75 štvorcového metra z plochy obchodu.

Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, pretože v roku 1993 predajná plocha obchodov bola viac ako štvornásobne menšia v porovnaní so súčasnosťou, a to s výmerou 0,93 milióna štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu.

Koncom deväťdesiatych rokov začali na Slovensku pôsobiť zahraničné reťazce, ktoré náš trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Na začiatku nového milénia malo Slovensko aj prvé moderné nákupné centrum na Vajnorskej ulici v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie. Nákupné centrá sa stali nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov – zábavy, kultúry či gastronómie pod jednou strechou. Sú neoddeliteľnou súčasťou nielen Bratislavy, ale aj krajských či väčších okresných miest.

Poslednou novinkou zo sveta nákupných centier na Slovensku je rozšírenie nákupného centra Aupark v Bratislave. Len pred niekoľkými týždňami (24. októbra 2024) prišlo k oficiálnemu otvoreniu novej plochy s výmerou 10-tisíc metrov štvorcových.

Reálne zarábame viac ako pred revolúciou

Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 – 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého rastu cien. V súčasnosti zarábame v priemere reálne o 35 až 40 % viac ako v roku 1989.

V minulom režime „byť bez práce“ bolo takmer nemožné, no v priebehu 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy pred vyše desiatimi rokmi. Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie koronavírusu (na prelome rokov 2019 a 2020) sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň 8 %, no v aktuálnom roku 2024 sa jej opäť podarilo dostať pod úroveň 5 %.

Na nákupy nám dnes stačí odpracovať kratší čas

Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2024 na úrovni 1 484 eur) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred 35 rokmi a koľko v súčasnosti.

Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas predchádzajúcich dvoch rokov sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj čokoládu a cukor. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa „lodičiek“ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes to nie je v priemere ani jeden celý pracovný deň.

Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 10-násobne dlhší čas ako v súčasnosti. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to približne šesťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.       

Pochopiteľne, takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov.

Ako sa vyvíjal trh s bytmi

Zaujímavou oblasťou sú byty a ich cenový vývoj. Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zadarmo, alebo stáli 20- až 40-tisíc Kčs. V súčasnosti je už čakanie v poradovníkoch minulosťou, za posledné desaťročia vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu vyberať z podstatne širšej ponuky.

Ceny bytov však vzrástli niekoľkonásobne na desiatky až stovky tisíc eur. Dnes tak na kúpu nehnuteľnosti musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou. Kým v roku 1989 jeden štvorcový meter vychádzal na 5 dní strávených v práci, v súčasnosti je to sedemnásobne viac – 36 dní. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa dnes mnohé slovenské domácnosti pri kúpe nehnuteľnosti nezaobídu.

Zmeny nastali aj vo svete financií a investícií

Československo bolo pred revolúciou hotovostnou ekonomikou. Ľudia dostávali mzdy a platili účty v hotovosti. Výnimkou boli azda iba sporožírové účty, ktoré neskôr slúžili ako nástroj bezhotovostného platenia (napríklad inkaso, nájomné, poplatky za telefón či poistné). Spomedzi sporiacich produktov boli populárnymi vkladné knižky, na ktoré si ľudia odkladali a sporili peniaze, a takto si vytvárali finančnú rezervu.

V súčasnosti panuje v našej ekonomike už bezhotovostný platobný styk. Bežné účty sa stali nevyhnutnou súčasťou našich životov – dostávame na ne výplatu, platíme z nich už takmer za všetko prostredníctvom platobných kariet, využívame elektronické bankovníctvo, a keď potrebujeme hotovosť, vyberáme si ju prostredníctvom bankomatov.

Veľký pokrok v správe našich financií priniesli aj smartfóny. Neporovnateľne pestrejšie je aj portfólio sporiacich produktov (termínované vklady, sporiace účty, stavebné sporenie či investičné životné poistenie).

O investovaní, tak ako ho poznáme dnes, nemohla byť pred revolúciou ani reč. Slováci majú        v súčasnosti pestrú škálu investičných príležitostí, ako zhodnotiť svoje finančné prostriedky. Za rokmi overené možnosti sa považujú investície do zlata či firemných akcií a dlhopisov. Medzi obľúbené nástroje patria podielové fondy, pričom na popularite získavajú čoraz viac realitné fondy.

Na trhu sa však v posledných rokoch etablovali aj takzvané ETF fondy (Exchange Traded Funds) či investovanie do kryptomien. Faktom však je, že Slováci naďalej držia zbytočne veľké množstvo peňazí na vkladových produktoch (až 60 %), a v investovaní sa tak vyspelejším ekonomikám EÚ pozeráme doslova na chrbát.