Čo urobili dva roky „vojny na východe“ s ukrajinskou a svetovou ekonomikou

Foto: Shutterstock

Vplyv na hospodárstvo

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine prešli už takmer dva roky. Najväčší ozbrojený konflikt, ktorý Európa zažila od konca druhej svetovej vojny, si naďalej vyberá svoju daň. Nielen na Ukrajine a v Rusku, ale aj v Európskej únii a de facto na celom svete. Podľa poslednej správy Svetovej banky, Organizácie spojených národov a ukrajinskej vlády vojna spôsobila 25-percentný pokles ukrajinského hrubého domáceho produktu (HDP) oproti roku 2021.

Okrem toho mala za následok zvýšenie chudoby a potravinovej neistoty, keď až 9 % ukrajinských domácností uviedlo, že v priebehu novembra 2023 sa im úplne minuli potraviny. Invázia tiež spôsobila značnú stratu pracovných miest a príjmov v súkromnom sektore, ako aj stratu kúpnej sily a majetku Ukrajincov.

„Posledné dva roky sme boli svedkami bezprecedentného utrpenia a strát Ukrajiny a jej ľudu,“ povedala viceprezidentka Svetovej banky pre Európu a Strednú Áziu Antonella Bassaniová.

V správe sa uvádza, že k decembru 2023 zostalo mimo krajiny vysídlených približne 5,9 milióna Ukrajincov v porovnaní s 8,1 milióna hlásenými na začiatku roka 2023. Počet vnútorne vysídlených osôb tiež klesol na približne 3,7 milióna v porovnaní s 5,4 milióna na jar 2023.

Koľko stojí vojna

Svetová banka odhaduje, že obnova Ukrajiny do predvojnového stavu by dnes stála 486 miliárd dolárov, čo je 2,8-násobok HDP krajiny za rok 2023. Odhad pokrýva obdobie od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022 do 31. decembra 2023 a kvantifikuje „priame fyzické škody na budovách a inej infraštruktúre, ako aj vplyv vojny na životy a živobytie ľudí“, uvádza Svetová banka.

„Približne 486 miliárd dolárov je nepredstaviteľne veľká suma, ktorá však odráža skutočné potreby a skutočný vplyv vojny,“ povedal pre agentúru Reuters regionálny riaditeľ Svetovej banky pre východnú Európu Arup Banerji.

Najväčšiu časť z tejto sumy by predstavovala rekonštrukcia obytných domov v celkovej sume 80 miliárd dolárov. Nasledovala by oprava infraštruktúry vo výške 74 miliárd a oživenie obchodu a priemyslu na úrovni 67,5 miliardy dolárov. V roku 2024 ukrajinské úrady odhadujú, že krajina bude potrebovať 15 miliárd dolárov na obnovu najkritickejšej infraštruktúry.

Rozsah škôd na Ukrajine

Priame škody z vojny podľa štúdie dosiahli 152 miliárd dolárov, pričom najviac postihli regióny, ako Doneck, Charkov, Luhansk či Záporožie. Zničenie Kachovskej priehrady a vodnej elektrárne v júni 2023 malo za následok nevyčísliteľný vplyv na životné prostredie a obyvateľstvo. V posledných mesiacoch roku 2023 došlo aj k vážnym útokom na prístavy, najmä v regióne Odesy a pozdĺž rieky Dunaj, ako aj ku kybernetickým útokom a zintenzívneniu útokov bezpilotných dronov a lietadiel.

Vojna tiež spôsobila, že približne dva milióny bytových jednotiek, čo predstavuje asi 10 % z celkového bytového fondu Ukrajiny, je buď poškodených, alebo zničených, spolu s 8 400 kilometrami diaľnic a iných štátnych ciest a takmer 300 mostami.

„Hoci toto aktualizované hodnotenie dokumentuje rozsiahle škody a následné potreby, je zároveň dôkazom odolnosti Ukrajiny. Demonštruje, že oddanosť a prispôsobivosť jej ľudu už pomohli napraviť niektoré škody a nasmerovať sa k obnove,“ uvádza Svetová banka.

Vplyv na EÚ a pomoc Západu

Z pohľadu Európskej únie sa premietol konflikt na jej východnej hranici najmä v ekonomickej oblasti. Najvýraznejší vplyv bol viditeľný v oblasti energetiky, kde sankcie pretvorili desaťročia trvajúce dohody o dovoze plynu a ropy. Podiel importu ruského plynu do EÚ klesol z viac ako 40 % v roku 2021 na približne 8 % v roku 2023. Tu je však potrebné rozlišovať medzi jednotlivými krajinami.

Kým Portugalsko dnes nedováža žiadny ruský plyn, v Maďarsku predstavuje jeho podiel 35 % z celkových energetických zdrojov a na Slovensku 24 %. V strednodobom horizonte sa EÚ zaviazala navrhnúť a financovať prestavbu európskeho energetického systému, ktorá bude zahŕňať diverzifikáciu zdrojov dodávok s cieľom znížiť závislosť od ruských energií.

Ďalším citeľným vplyvom bola migrácia obyvateľstva. V krajinách EÚ dnes žije približne 5,8 milióna utečencov. Krajiny bloku sa však rozhodli pokračovať v pomoci Ukrajine a predstavili dodatočný balík podpory v hodnote 50 miliárd eur na obdobie rokov 2024 až 2027. Cieľom balíka je predovšetkým zabezpečiť fungovanie ukrajinského hospodárstva. Prostriedky môžu byť použité na obnovu a rekonštrukciu, ale napríklad aj na pokrytie miezd nemocničného personálu a štátnych zamestnancov.

USA taktiež nedávno odsúhlasili finančnú pomoc Ukrajine, ktorá je súčasťou širšieho balíka spolu s podporou Izraelu a Taiwanu, v celkovej sume 95 miliárd dolárov. Z nich by malo na Ukrajinu putovať približne 60 miliárd dolárov, a z nich 14 miliárd dolárov na prezbrojenie a nákup zbraní a munície, 15 miliárd dolárov na podporné služby, ako sú vojenský výcvik a zdieľanie spravodajských informácií. Zvyšok by sa mal použiť na nevojenské účely.