Čo sa stane, ak Slovensku zmrazia eurofondy?

Foto: Shutterstock

Pre bežného človeka to pritom nie je abstraktná téma. Eurofondy sú dnes jedným z hlavných motorov ekonomiky a ich výpadok by sa premietol do rastu, pracovných miest aj kvality verejných služieb.

Politický signál, ktorý netreba podceniť

Situácia sa vyostrila po hlasovaní Európskeho parlamentu, ktorý vyzval Európsku komisiu na tvrdší postup voči Slovensku.

Európsky parlament nedávno pomerom hlasov 418 za a 207 proti schválil dokument, v ktorom po prvýkrát formálne vyzval Európsku komisiu, aby voči Slovensku spustila takzvaný mechanizmus podmienenosti – nástroj, ktorý môže viesť k zmrazeniu miliárd eur z európskych fondov.

Podľa analytika finančných trhov XTB Ondreja Greguša ide zatiaľ o politický signál, nie priame zmrazenie financií. „Samotný mechanizmus môže aktivovať len Komisia, po ktorej návrhu hlasuje Rada kvalifikovanou väčšinou. Celý proces trvá mesiace. Precedens z Maďarska však ukazuje, že aj keď k zmrazeniu dôjde, krajina môže prostriedky odmraziť prijatím príslušných reforiem,“ dopĺňa.

Eurofondy prinesú viac zelene, lepšie školy aj priestor pre oddych. Inými slovami – peniaze zatiaľ neboli zastavené, no riziko je reálne a proces môže nabrať rýchly spád.

Bez eurofondov by sa investície zastavili

Problém je, že Slovensko je od európskych peňazí výrazne závislé. Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 získalo viac ako 38 miliárd eur, ktoré smerovali do infraštruktúry, zdravotníctva či školstva. Na aktuálne programové obdobie 2021 až 2027 má krajina k dispozícii ďalších 12,8 miliardy eur. Tieto peniaze pritom netvoria „bonus“, ale základ investícií.

„Eurofondy v tomto roku predstavujú približne 2,8 až 3 % HDP len v investíciách,“ upozorňuje Greguš. To znamená, že bez nich by sa veľká časť projektov jednoducho neuskutočnila – od opráv ciest až po modernizáciu nemocníc.

Domáce zdroje nestačia ani na údržbu

Zásadný problém je v tom, že Slovensko nemá dostatočné vlastné zdroje, ktoré by eurofondy nahradili.

„Podľa analýzy Národnej banky Slovenska domáce zdroje verejného rozpočtu dlhodobo nepokrývajú ani opotrebenie existujúceho majetku – reálny rozvoj infraštruktúry teda stojí prakticky výlučne na európskych zdrojoch,“ vysvetľuje analytik XTB. Inak povedané, bez eurofondov by štát nemal dostatok peňazí ani na udržiavanie existujúcej infraštruktúry, nie ešte na jej rozvoj.

Riziko pre rast aj verejné financie

Zmrazenie eurofondov by tak nebolo len technickým problémom pre projekty, ale zásahom do celej ekonomiky. Slovensko už dnes hospodári s deficitom okolo 5 % HDP a verejný dlh presahuje 60 % HDP. V takejto situácii by výpadok európskych peňazí znamenal ďalší tlak na verejné financie.

„Výpadok eurofondov by nebol len investičným problémom, ale priamo by zasiahol tempo rastu ekonomiky,“ upozorňuje Greguš. Ekonomické prognózy pritom už dnes nie sú optimistické. OECD aj Európska komisia odhadujú rast slovenskej ekonomiky v roku 2026 len okolo jedného percenta. Aj tento slabý rast však stojí do veľkej miery práve na čerpaní eurofondov.

Scenár Maďarska

Skúsenosť z Maďarska ukazuje, že zmrazenie eurofondov nie je bezvýchodisková situácia. Krajina dokázala časť financií odblokovať po prijatí reforiem.

To však znamená politickú vôľu a čas. A práve čas je v tomto prípade kľúčový – čím dlhšie by boli peniaze zablokované, tým väčšie škody by vznikli.