Čo prinesie rok 2024 v ekonomike a investovaní?

Zdroj: Freepik

Goliáša by mohol nahradiť Dávid

Finančné trhy to nemali minulý rok ľahké. Odolnosť investorov preverila banková kríza, pokračujúce vojnové konflikty na Ukrajine a Blízkom východe, ale aj boj s infláciou a zvyšovanie úrokových sadzieb. Napriek týmto prekážkam sa trhom podarilo zakončiť rok 2023 na pozitívnej vlne. Kľúčový index S&P 500 dokázal vzrásť o 25 %, Dow Jones poskočil o 13 %, zatiaľ čo technologický NASDAQ zaznamenal suverénne najvyšší rast o 44 %.

Ak by sme sa pozreli na ťahúňov tohto rastu, najviac si polepšili práve technologické spoločnosti. Konkrétne takzvaná Veľkolepá sedmička (Magnificent Seven), teda spoločnosti Apple, Microsoft, Amazon, Tesla, Meta a Nvidia zaznamenali pozoruhodné výsledky. Viacerí odborníci sa však zhodujú, že trendom roku 2024 by mohlo byť obrátenie pozornosti na akcie so strednou a malou kapitalizáciou.

Spoločnosti s nižšou hodnotou na trhu v porovnaní so svojimi veľkými súpermi môžu predstavovať atraktívnejšie príležitosti. Prichádzajú totiž s vyšším potenciálom rastu a majú priestor na expanziu a inovácie, ktoré môžu byť často pre veľkých hráčov ťažkopádne. Investori by mohli nájsť hodnotu najmä v odvetviach, kde menšie spoločnosti nasadzujú zmeny rýchlejšie ako ich väčší konkurenti.

„Spoločnosti s malou kapitalizáciou zaostávajú za veľkými spoločnosťami približne od roku 2015, a sú tak v súčasnosti významne podhodnotené,“ uviedol hlavný investičný riaditeľ spoločnosti Integrated Partners Stephen Kolano. „Takíto Dávidovia namiesto Goliášov teda môžu investorom priniesť oveľa atraktívnejšie zhodnotenie,“ dodal.

Vojna vo svete umelej inteligencie

Rok 2023 tiež priniesol jednu veľkú technologickú novinku – modely umelej inteligencie. Chatboty, ako ChatGPT, naplno predstavili svoje možnosti a vo svete IT sa rýchlo stali témou číslo jedna. Vo financiách sa zase investori predbiehali v tom, ako čo najrýchlejšie zhodnotiť tento technologický pokrok. Je zrejmé, že tento trend bude pokračovať aj v tomto roku, hoci už pravdepodobne nezopakuje svoj prvotný boom.

Modely strojového učenia sú stále de facto na svojom začiatku a určite budú naďalej rásť, zlepšovať svoje schopnosti a poskytovať odpovede na vyššej úrovni. OpenAI – spoločnosť stojaca za ChatGPT tento rok plánuje predstaviť nový model s názvom GPT-5, ktorý má byť oveľa väčší a výkonnejší ako súčasný GPT-4. Piata generácia prinesie viac parametrov, viac údajov a schopnosť generovať presnejší, rozmanitejší a kreatívnejší text na akúkoľvek tému.

Experti sa zhodujú, že kvôli svojmu úspechu zažijú technológie umelej inteligencie tento rok aj vojnu o trhový podiel. OpenAI si dlho užívala monopolné postavenie, keďže neexistoval chatbot, ktorý by mohol ChatGPT naplno konkurovať. Netrvalo to však dlho a na vlnu umelej inteligencie rýchlo naskočili aj veľké spoločnosti. Google predstavil svojho Barda, Meta svoju Lambdu, Amazon svojho Titana. Nová konkurencia sa bude tento rok snažiť zraziť ChatGPT z trónu, a tento boj bude tlačiť celý sektor k ešte väčším inováciám.      

Podarilo sa skrotiť infláciu?

Po dosiahnutí svojho 40-ročného maxima v roku 2022 sa celosvetová inflácia v roku 2023 výrazne zmiernila. Pomohlo najmä postupné zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré zaviedli takmer všetky centrálne banky na svete. V USA sa inflácia skorigovala na súčasných 3,1 %, čo nie je ďaleko od dlhodobého cieľa Federálneho rezervného systému (FED) vo výške 2 %.

V priebehu tohto roku by tak mohlo dôjsť k obráteniu trendu a postupnému znižovaniu sadzieb. Najnovší súhrn ekonomických projekcií vydaný v decembri minulého roka naznačuje, že FED plánuje v tomto roku tri zníženia. Referenčná úroková sadzba by tak mohla klesnúť zo súčasných 5,5 % na 4,75 %. Pri veľmi optimistickom scenári niektorí analytici predpovedajú dokonca 6- až 7-násobné znižovanie sadzieb.

Všetko však závisí od hospodárskych výsledkov a stavu ekonomiky. Podľa profesora financií na Harvard Business School Mihira Desaia znižovanie nie je isté a „v prípade absencie výrazného hospodárskeho stimulu bude konečný pokles na 2 % trvať dlhšie a bude mať viac úskalí. Ako sa hovorí, najdlhšia míľa je posledná míľa,“ uviedol pre Harvard Business Review.

V Európe, kde mala vojna na Ukrajine najdramatickejší vplyv na ceny energií, je Európska centrálna banka (ECB) vo svojich vyhláseniach o niečo opatrnejšia. Očakáva sa, že prvé zníženie by malo prísť najskôr v lete 2024. Hovorí sa aj o potenciálnom znižovaní v septembri, októbri a decembri, čím by celkovo klesla referenčná úroková sadzba zo súčasných 4 % na 3 %. Všetko však závisí od výsledkov jednotlivých ekonomík EÚ za prvý a druhý kvartál roku 2024.

„Politici, ktorých je najviac počuť, sú tzv. jastrabi, teda odporcovia znižovania úrokových sadzieb. Takmer všetci sú proti zníženiu, aspoň v najbližších mesiacoch. Rozhodnutie teda uvidíme najpravdepodobnejšie až v júni,“ povedala hlavná ekonómka BMO Capital Markets Jennifer Leeová pre agentúru Reuters.