Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Čo prinesie rok 2022 štyrom najsilnejším ekonomikám sveta a ako sa bude vyvíjať tá ruská?

Dominik Horváth Ekonomika
SK
EN
Poslať

Rok 2022 mal byť dlho očakávaným návratom do predpandemického obdobia, pričom väčšina ekonómov predpokladala postupné oživenie hospodárstva. Netrvalo to však dlho a ruská vojenská invázia na Ukrajinu, nárast cien energií a všadeprítomná inflácia spôsobili, že globálna ekonomika zažíva ďalší turbulentný rok. My sme si preto pre vás pripravili aktuálne porovnanie štyroch najsilnejších svetových ekonomík, pre zaujímavosť aj ruskej (11.), a predikciu, ako by sa im mohlo dariť alebo nedariť v tomto a v nasledujúcom roku.

image

Foto: Shutterstock

1) USA

HDP 2021: 22,94 bilióna dolárov

Rast HDP v roku 2021: 5,7 %

Predpokladaný rast HDP v roku 2022: 3,2 %

Ekonomika Spojených štátov amerických je podľa nominálneho aj reálneho HDP najväčšia na svete. Najväčším prispievateľom k tomuto HDP je sektor služieb, ktorý predstavuje približne 80 % ekonomiky a zahŕňa financie, nehnuteľnosti, poisťovníctvo, odborné a obchodné služby a zdravotníctvo.

Spojené štáty americké majú relatívne otvorenú ekonomiku, ktorá umožňuje flexibilné obchodné investície a priame zahraničné investície v krajine. Je to dominantná svetová geopolitická veľmoc a ako producent svetovej primárnej rezervnej meny je schopná udržiavať veľký vonkajší štátny dlh.

Ekonomika USA je v mnohých priemyselných odvetviach na čele technológií, no čelí rastúcim hrozbám v podobe ekonomickej nerovnosti, rastúcich nákladov na zdravotnú starostlivosť, sociálne zabezpečenie a zhoršujúcu sa infraštruktúru.

Predikcia

Po najvýraznejšom ročnom raste za takmer 40 rokov, v roku 2021 na úrovni 5,7 %, ekonomický rast USA na začiatku tohto roku ukázal jasné známky spomalenia. Zdá sa, že rast HDP v prvom štvrťroku 2022 sa blíži k stagnácii na úrovni okolo 0,6 %. Domáci dopyt – výdavky amerických domácností a podnikov – naďalej rastie trendovým tempom, no hospodársky rast významne ovplyvňujú problémy v dodávateľskom reťazci a slabá zahraničná aktivita.

Najväčším problémom, ktorému momentálne americká ekonomika čelí, je inflácia. Tá narástla na znepokojivú úroveň 8,5 % a ekonómovia očakávajú, že v dôsledku vojny na Ukrajine sa môže zvýšiť ešte viac. Vyššie ceny potravín a energií v tomto roku znížia kúpnu silu spotrebiteľov a spomalia rast výdavkov na osobnú spotrebu, ktorá tvorí najväčšiu zložku HDP.

Dobrou správou je, že trh práce si aj naďalej vedie veľmi dobre, pričom rast počtu pracovných miest je prekvapivý a v posledných mesiacoch nevykazuje žiadne známky spomalenia. Dopyt po pracovnej sile vyzerá stabilne, očakávaná miera nezamestnanosti by mohla klesnúť pod 3,5 % a dosiahnuť tak predpandemickú úroveň.

Podnikové investície sú ďalším svetlým bodom, ktorý sa na začiatku roka zrýchlil, a pravdepodobne zostanú zdravé aj v priebehu zvyšku roka. Konferenčný výbor USA v roku 2022 očakáva solídny hospodársky rast na úrovni 3,2 %, pričom v roku 2023 sa ekonomika spomalí na 2,5 %.

2) Čína

HDP 2021: 16,86 bilióna dolárov

Rast HDP v roku 2021: 8,1 %

Predpokladaný rast HDP v roku 2022: 5 %

Čína má druhé najväčšie nominálne HDP na svete a najväčšie HDP z hľadiska PPP (parity kúpnej sily). S ročným rastom, ktorý neustále prevyšuje rast Spojených štátov, má Čína našliapnuté k tomu, aby sa v nadchádzajúcich rokoch stala najväčšou ekonomikou na svete aj podľa nominálneho a reálneho HDP.

Keďže krajina počas posledných štyroch desaťročí postupne otvárala svoju ekonomiku, hospodársky rozvoj a životná úroveň sa výrazne zlepšili. Vláda ukončila kolektivizované poľnohospodárstvo a priemysel, umožnila väčšiu flexibilitu trhových cien a zvýšila autonómiu podnikov, čo naštartovalo zahraničný aj domáci obchod a investície.

V spojení s priemyselnou politikou, ktorá podporuje domácu výrobu, to z Číny urobilo svetového exportéra číslo jeden. Napriek týmto výhodám krajina čelí niektorým významným výzvam, ako sú napríklad rýchlo starnúce obyvateľstvo a vážne zhoršovanie životného prostredia.

Predikcia

Aj keď HDP Číny v roku 2021 vzrástlo o 8,1 %, čo je najlepší výsledok za posledné desaťročie, dynamika rastu sa má v priebehu tohto roka výrazne ochladiť. Hlavnými negatívami sú dlhové problémy na trhu s nehnuteľnosťami a antivírusové opatrenia, ktoré zasiahli dôveru a výdavky spotrebiteľov.

Čínska ekonomika začala rok 2022 dobre, pričom niekoľko hlavných ukazovateľov, ako rast priemyselnej produkcie, prekonalo pôvodné prognózy. Začiatkom roka čínsky premiér Li stanovil cieľ hospodárskeho rastu Číny na približne 5,5 %, čo je najnižší oficiálny cieľ za posledné desaťročia.

Keďže však pandémia koronavírusu zatiaľ nepovedala svoje posledné slovo a počet prípadov stúpa, udržať stanovené tempo rastu bude v nasledujúcich mesiacoch ťažké. Krajina bojuje s najhoršou vlnou vírusu COVID-19 od prvotnej epidémie vo Wu-Chane, pričom v súčasnosti je postihnutý hlavne Shenzhen, teda technologické centrum Číny. Vláda preto predstavila ďalšie fiškálne stimuly vrátane zintenzívnenia vydávania miestnych dlhopisov na financovanie projektov infraštruktúry a zníženia daní pre podniky.

Rast miestnej ekonomiky určite zasiahne aj vojna na Ukrajine. Ruská invázia tlačí ceny komodít nahor, a keďže Čína naďalej zostáva významným obchodným partnerom Ruska, je možné, že v nej príde k zvýšeniu importovanej inflácie. Kvôli týmto problémom sa väčšina ratingových agentúr zhoduje, že čínska ekonomika pravdepodobne nedosiahne stanovený cieľ a reálnejší bude rast na úrovni 5 % pre rok 2022, pričom v roku 2023 je odhadovaný rast HDP na úrovni 5,2 %.

3) Japonsko

HDP 2021: 5,1 bilióna dolárov

Rast HDP v roku 2021: 2,1 %

Predpokladaný rast HDP v roku 2022: 3,4 %

Japonsko je treťou najväčšou ekonomikou na svete. Jeho HDP prvýkrát prekročilo hranicu 5 biliónov dolárov v roku 2019. Silná spolupráca medzi vládou a priemyslom a pokročilé technologické know-how vybudovali silnú výrobnú a exportne orientovanú ekonomiku. Mnoho veľkých miestnych podnikov je organizovaných ako siete vzájomne prepojených spoločností známych ako keiretsu.

Po stratenej dekáde v 90. rokoch minulého storočia a vplyve veľkej globálnej recesie Japonsko v posledných desaťročiach zaznamenalo stabilný rast. Vďačí za to politike bývalého premiéra Shinza Abeho, ktorý pretransformoval japonskú ekonomiku prostredníctvom zvýšenia ponuky peňazí, vládnych výdavkov na stimuláciu ekonomiky a uskutočnil desiatky ekonomických a regulačných reforiem.

Japonsko je však chudobné na prírodné zdroje a je závislé od dovozu energie, najmä po všeobecnom odstavení jeho jadrového priemyslu po katastrofe vo Fukušime v roku 2011. Japonsko taktiež zápasí s rýchlo starnúcou populáciou.

Predikcia

Ekonomický výhľad Japonska na nasledujúce roky je nejasný. Podobne ako v Číne, aj tu začali platiť nové protipandemické opatrenia, ktoré budú pravdepodobne brzdiť rast. Okrem výziev súvisiacich s pandémiou čelia spotrebitelia v dôsledku pokračujúceho konfliktu na Ukrajine aj vyšším cenám energií.

Prudké nárasty cien energií znižujú kúpnu silu domácností a obmedzujú spotrebiteľské výdavky. Dovoz palív do Japonska – najmä surovej ropy, ropných produktov a skvapalneného zemného plynu – predstavoval v roku 2021 20 % všetkého dovezeného tovaru. Niektorí ekonómovia varujú, že ak bude konflikt naďalej pokračovať, je možné, že ceny energií v krajine porastú o desiatky percent. Takýto nárast cien dovozu by mohol stáť viac ako 10 biliónov jenov ročne, čiže takmer 2 % HDP.

Ako však uvádza Centrálna banka Japonska, domácnosti si dokázali nazhromaždiť značnú zásobu úspor, čo môže pomôcť stlmiť úder na tejto strate ponuky. Ak však ceny energií zostanú dlhodobo zvýšené, je pravdepodobné, že sa tieto úspory rýchlo znížia.

Problémovým zostáva aj dodávateľský reťazec, ktorý naďalej spochybňuje rast exportu. Konkrétne nedostatok polovodičov stále sužuje automobilový priemysel, ktorý tvorí významnú časť ekonomiky Japonska. Vývoz motorových vozidiel zostáva pod úrovňou spred dvoch rokov napriek silnému dopytu a vysokým cenám. Preto väčšina ekonómov očakáva, že Japonsko v roku 2022 dosiahne len slabý rast na úrovni 3,4 %, a čo je ešte horšie, v roku 2023 sa očakáva rast len 1,1 %.

4) Nemecko

HDP 2021: 4,23 bilióna dolárov

Rast HDP v roku 2021: 2,7 %

Predpokladaný rast HDP v roku 2022: 1,8 %

Štvrtú najsilnejšiu ekonomiku sveta má Nemecko, ktorému okrem toho tiež patrí titul najväčšej ekonomiky Európy. Nemecko je popredným vývozcom vozidiel, strojov, chemikálií a iného priemyselného tovaru a má vysokokvalifikovanú pracovnú silu.

Krajina však v súvislosti s hospodárskym rastom čelí viacerým demografickým výzvam. Nízka pôrodnosť sťažuje nahradzovanie starnúcej pracovnej sily a vysoká miera čistého prisťahovalectva zaťažuje systém sociálneho zabezpečenia.

Predikcia

Nemecká ekonomika v roku 2022 podstúpi silnú skúšku. Vojna na Ukrajine vedie k rastu cien komodít, novým prekážkam v zásobovaní a zmenšujúcim sa predajným príležitostiam. Tieto faktory ovplyvnia nemeckú ekonomiku rôznymi spôsobmi. Vyššie ceny komodít znižujú kúpnu silu disponibilných príjmov, a tým tlmia súkromnú spotrebu.

Priemyselnú výrobu v nasledujúcich mesiacoch zasiahnu aj nové problémy v zásobovaní. Okrem toho ekonómovia predpokladajú, že možnosti predaja sa aspoň dočasne zhoršia v dôsledku sankcií a zvýšenej neistoty spôsobenej vojnou. Očakáva sa však, že trh práce zostane stabilný a verejné výdavky budú v reakcii na vojnu a jej ekonomické dôsledky rásť, takže rozpočtové deficity zostanú na zvýšených úrovniach.

To všetko zasahuje nemeckú ekonomiku počas doznievania účinkov pandémie. Medzi niekoľko plusov patrí napríklad fakt, že ​​domácnosti od začiatku pandémie dokázali nahromadiť veľké množstvo dodatočných úspor. To môže pomôcť v boji s vysokou infláciou na úrovni 5,8 %, ktorá bude tento rok pravdepodobne vyššia ako za celú novodobú históriu zjednoteného Nemecka.

Priemyselné firmy majú navyše podľa vládnych údajov aj napriek globálnym problémom relatívne vysoký stav objednávok, čo dočasne podporuje nižšie odbytové príležitosti. Výsledkom je, že oživenie bude tento rok pravdepodobne pokračovať, aj keď výrazne pomalším tempom, ako sa očakávalo v zime. Podobne to vidí aj Nemecká rada ekonomických expertov (GCEE), ktorá okresala svoju predikciu zo začiatku roka o polovicu a momentálne predpokladá, že nemecká ekonomika v roku 2022 vzrastie len o 1,8 % a v roku 2023 o 3,6 %.

11) Rusko

HDP: 1,65 bilióna dolárov

Rast HDP v roku 2021: 47 %

Predpokladaný rast HDP v roku 2022: –10 %

Rusko je momentálne 11. najväčšou svetovou ekonomikou a ekonomicky sa nachádza medzi Južnou Kóreu a Brazíliou. Väčšinu HDP Ruska tvorí sektor služieb – okolo 60 % – po ktorom nasleduje priemysel s 30 % a poľnohospodárstvo s 5 %. Ešte nedávno patrilo Rusko k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim ekonomikám, spolu s Brazíliou, Indiou a Čínou, ktoré sú známe pod skratkou BRIC. Dnes je jeho ekonomický rast mimoriadne otázny.

Rusko sa za 30 rokov od rozpadu Sovietskeho zväzu posunulo smerom k trhovej ekonomike, no vládne vlastníctvo a zásahy do podnikania sú stále bežnou praxou. Ako popredný vývozca ropy a plynu, ako aj iných nerastov a kovov, je ruská ekonomika veľmi citlivá na výkyvy svetových cien komodít.

Po invázii na Ukrajinu čelí ruská ekonomika medzinárodným sankciám a podnikovým bojkotom. Niektoré odhady naznačujú, že vojna bude stáť ruskú ekonomiku 30 rokov rozvoja a zníži životnú úroveň krajiny prinajmenšom na ďalších 5 rokov.

Predikcia

Ruská ekonomika sa s najväčšou pravdepodobnosťou tento rok prudko zmenší, keďže medzinárodné sankcie si v reakcii na inváziu na Ukrajinu začínajú vyberať svoju daň. Ruská výrobná aktivita sa v marci 2022 znížila najprudším tempom od mája 2020 a nedostatok materiálu a meškanie dodávok výrazne zasiahli takmer všetky továrne.

Sankcie tvrdo dopadli na všetky segmenty ekonomiky, ruské dlhopisy a akcie boli vyradené z takmer všetkých svetových indexov. Okrem toho západné mocnosti zmrazili obrovské časti devízových rezerv Ruskej centrálnej banky v celkovej hodnote okolo 285 miliárd dolárov.

Ďalším významným ekonomickým problémom, ktorému v súčasnosti Rusko čelí, je raketovo rastúca inflácia. Od nástupu do úradu v roku 2013 bolo najväčším triumfom guvernérky Ruskej centrálnej banky Elviry Nabiullinovej obmedzenie inflácie zo 17 % v roku 2015 na 2 % začiatkom roka 2018. Dokonca ani pandémia nedokázala výrazne zvýšiť úroveň inflácie, hoci centrálna banka musela 8-krát zvyšovať úrokové sadzby. Všetky tieto úspechy boli roztrhané na kusy za menej ako mesiac.

Ročná inflácia sa zrýchlila na 14,5 % a mala by prekročiť 20 %, niektorí ekonómovia predpovedajú dokonca 23 %. Keďže ruské rezervy boli zmrazené, centrálna banka bola nútená viac ako zdvojnásobiť úrokové sadzby a zaviesť kontrolu kapitálu. Centrálna banka teraz očakáva návrat inflácie k 4-percentnému cieľu až v roku 2024.

Európska banka pre obnovu a rozvoj preto predpokladá v tomto roku 10-percentný pokles ruskej ekonomiky, čo by predstavovalo najhlbšiu recesiu v krajine za takmer 30 rokov. V roku 2023 očakáva nárast o 1 %, čím by Rusko vstúpilo do obdobia stagnácie. Jeho obyvatelia zažívajú ekonomické bolesti, ktoré pravdepodobne potrvajú ešte roky. Trvalejšie oživenie by pravdepodobne prinieslo len rýchle uzatvorenie mierovej dohody, ktorá je však v súčasnosti stále v nedohľadne.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
17.5.2022 Správy

Penzisti dostanú 13. dôchodok už v júli, reakciu na infláciu odobrila aj prezidentka

18.5.2022 (Webnoviny.sk) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová dnes podpísala šesť zákonov, vrátane novely zákona o 13. dôchodku. Informoval o ...

13.5.2022 Zuzana Mecková

Ako mení novela zákona o sociálnom poistení podmienky pre dlhodobo nezamestnaných?

Do platnosti vstúpila ďalšia novela zákona o sociálnom poistení. Jej prínos spočíva najmä v zmene týkajúcej sa dlhodobo nezamestnaných ...

4.5.2022 Redakcia FinReport

Dôchodcovia dostanú 13. dôchodok v plnej výške už v júli tohto roku

Dôchodcovia sú v čase prudko rastúcej inflácie mimoriadne ohrozenou skupinou obyvateľstva. Aj preto sa vláda rozhodla, že im pomôže ...

28.4.2022 Redakcia FinReport

Poistné za kurzarbeit musia firmy platiť aj za pracujúcich dôchodcov

V súvislosti s povinnosťou odvádzať poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce, takzvaný kurzarbeit, spoločnosti musia platiť ...

26.4.2022 Redakcia FinReport

Prevádzky zatvorené v tretej vlne môžu žiadať o dotáciu, no len do konca apríla

O dotáciu na nájomné je možné požiadať už len do konca apríla 2022, upozorňuje ministerstvo hospodárstva. Elektronické žiadosti môžu ...

28.2.2022 Zuzana Mecková

Slovenská pošta od 1. marca 2022 mení svoj cenník. Za niektoré služby si priplatíme

Slovenská pošta od 1. marca mení ceny za poskytované služby. Kvôli podpore elektronického posielania zásielok zvyšuje ceny niektorých ...

4.2.2022 Redakcia FinReport

Kurzarbeit sa začína v marci, podnikatelia majú povinnosť voči Sociálnej poisťovni

Zákon o podpore v čase skrátenej práce, takzvaný kurzarbeit, začne platiť od 1. marca 2022. V tejto súvislosti by podnikatelia do 25. ...

4.2.2022 Redakcia FinReport

Minulý rok sme si užívali pokles cien energií, no teraz sa už ani my nevyhneme prudkému nárastu

Ceny energií pre domácnosti v rámci Európskej únie v roku 2021 narástli o dramatických 26 %. Predpokladá sa, že v tomto roku by mal byť ...

2.2.2022 Redakcia FinReport

O čom bude rok 2022 vo svete? Bude sa niesť v znamení boja o olympiádu, tovar a trh práce

Pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu recesiu od druhej svetovej vojny, ktorá zasiahla všetky krajiny sveta. Tie navyše v súčasnosti ...

30.1.2022 Redakcia FinReport

Firmy plánujú ďalší rast investícií, no majú obavy z rastúcich nákladov na udržateľnosť

Hoci vstupujeme do tretieho roka trvania pandémie koronavírusu, väčšina firiem chce podľa ich generálnych riaditeľov urýchliť plány na ...

25.1.2022 Redakcia FinReport

V rámci plánu obnovy a odolnosti na nás v tomto roku čaká 1,302 miliardy eur

V polovici júna 2021 Brusel schválil slovenský plán obnovy a odolnosti. Predseda vlády Eduard Heger to označil za veľký deň pre Slovensko. ...

20.1.2022 Redakcia FinReport

Najväčšou hrozbou podnikania v roku 2022 sú kybernetické riziká

Kybernetické riziká sú v roku 2022 podľa prieskumu Allianz Risk Barometer najväčšou hrozbou podnikania. Hrozba ransomvérových útokov, únik ...

Aplikácia

  1. 1.
    Vláda schválila jednorazové zvýšenie prídavkov na deti vo výške 100 eur
  2. 2.
    Slováci čoraz častejšie využívajú výhodné úrokové sadzby sporenia v Česku
  3. 3.
    Kryptomena luna stratila 99 % zo svojej hodnoty. Pridajú sa aj ďalšie?
  4. 4.
    Národná banka Slovenska chce vytvoriť jednotný dátový sklad a inovuje aj svoju webstránku
  5. 5.
    Martin Vlachynský: Pozor na ekonomický populizmus, situáciu na Slovensku to môže len zhoršiť