Čo odhalia voľby v Holandsku

Terajšie voľby do dolnej komory parlamentu v Holandsku sú na starom kontinente do istej miery testom sily populistických hnutí v tomto roku. Konštatuje to ekonóm Coface Jean-Louis Daudier. Nadnárodná spoločnosť Coface je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika. Ako dodáva ekonóm, už v máji totiž čakajú Francúzsko prezidentské voľby a následne v júni aj parlamentné, ku ktorým sa pripojí v septembri Nemecko s federálnymi voľbami.

Nárast populizmu

Z tohto pohľadu bude zaujímavé sledovať výsledok volieb v krajine tulipánov a konfrontovať ho s prieskumami verejnej mienky. V nich až do volieb tesný súboj zvádzala protieurópsky a protiimigrantsky naladená ultrapravicová Strana slobody (PVV) vedená Geertom Wildersom s 22 % podporou so stredopravou stranou súčasného premiéra Marka Rutteho (VVD). Tá mala v prieskumoch tesne pred voľbami 24-percentné preferencie.

Na rozdiel od predchádzajúcich volieb, kde sa Strane slobody a demokracie (VVD) podarilo v koalícii so Stranou práce PvdA vytvoriť v parlamente väčšinu, súčasná situácia tradičným stranám nepraje. „Príliv utečencov a rast euroskepticizmu posilnili miestne populistické hnutia kdekoľvek v Európe. Navyše škrty v sociálnej oblasti, vrátane reformy dôchodkového systému, znížili v Holandsku podporu pre Stranu práce, ktorá zrejme bude najväčším porazeným v týchto voľbách,“ konštatuje Daudier.

Dve riziká

Už teraz sú však zrejmé dve riziká ďalšieho vývoja. Tým prvým je vytváranie povolebných koalícií. „Ultrapravičiar Geert Wilders už v predvolebnej kampani sľúbil Holanďanom vystúpenie z únie a deislamizáciu krajiny. Podľa predvolebných debát však klasické strany - SP, GroenLinks, PvdA, D66, VVD či CDA - vylúčili koalíciu s jeho stranou,“ podotýka ekonóm Coface. Formovanie vládnej koalície však môže priniesť prekvapenia.

Otázne tiež je, koľko strán sa do parlamentu napokon dostane. Tesne pred voľbami (13. marca 2017) dávali prieskumy šance až 13 stranám, kde sedem malo získať najmenej 11 kresiel. Pritom dve strany, ktoré by mohli vyhrať 5 až 7 miest, sú strany s vlastným programom (PvdD stavia na podpore práv zvierat, a strana 50+  obhajuje práva dôchodcov). „Ak by teda aj PVV získala najviac hlasov, stále nebude schopná sama vládnuť,“ upozorňuje Daudier.

Súčasný premiér Mark Rutte tiež bude potrebovať podporu ďalších, aby vytvoril koalíciu, ktorá by mala aj väčšinu v Senáte. „Rutte už dal najavo, že by uprednostnil centristické D66 a CDA, ale aj pri takomto variante bude na vytvorenie väčšiny potrebovať podporu ešte ďalšej strany, napríklad Strany zelených,“ podotýka ekonóm Coface.

Sila novej vládnej formácie sa tak pravdepodobne zníži a bude závisieť len na jej silnom lobingu, či získa podporu pre prípadné reformy. Dá sa však očakávať, že Geert Wilders bude pokračovať v presadzovaní antiislamskej a euroskeptickej rétoriky.

Na strane druhej je potrebné podotknúť, že holandská ekonomika je nateraz v dobrej kondícii. „Ak by nedošlo k nečakaným zvratom, dlhý proces vyjednávania a vznik štvorkoalície by nemal ohroziť ekonomickú aktivitu,“ podotýka.

V poslednom kvartáli 2016 sa medziročne hospodársky rast zvýšil o 0,5 %, po 0,8 % v 3. kvartáli. Dôvodom je rast vývozu a aj zvýšená spotreba domácností. Reálny rast HDP dosiahol vlani 2,1 %, pričom  holandská centrálna banka aktualizovala svoju prognózu rastu v tomto roku na 2,3% s poukázaním práve na silnú domácu spotrebu, klesajúcu nezamestnanosť (5,3 %) a realitný trh (ceny domov vzrástli medziročne k januáru o 6,4%). „Súkromná spotreba, poháňaná rastom zamestnanosti a miezd, bude hlavným motorom rastu v tomto roku,“ konštatuje ekonóm Coface. Podľa Európskej komisie by hrubá mzda mala rásť v priemere o 2,6 %, kým miera úspor domácností by mala mierne klesať.

„Počet insolvencií firiem  klesol medziročne ku koncu februára o 19 %. Hlavné indikátory naznačujú rovnako pozitívny vývoj. Zlepšuje sa nielen dôvera spotrebiteľov, ale aj podnikateľov. V prípade firiem dokonca takmer vo všetkých sektoroch ekonomiky, na čele so stavebníctvom a veľkoobchodom. Jediným odvetvím, kde vládne pesimizmus, je ťažba,“ upozorňuje. Predchádzajúca vláda pritom hospodárila vlani s primárnym rozpočtovým prebytkom (1% HDP). Pozitívom je aj pokles verejného dlhu na 62 % HDP.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.