Čo by znamenalo uzavretie Hormuzského prielivu pre ceny ropy, infláciu a globálnu ekonomiku

Foto: Shutterstock

Kľúčová tepna svetového obchodu

Hormuzský prieliv spája Perzský záliv s Indickým oceánom a je hlavnou trasou pre export ropy z krajín ako Saudská Arábia, Irak, Kuvajt či Spojené arabské emiráty.

Denne ním prejde približne 20 % svetovej produkcie ropy a významná časť skvapalneného zemného plynu. Akékoľvek obmedzenie dopravy v tejto oblasti preto okamžite ovplyvňuje globálne ceny energií.

Už samotné zvýšené riziko konfliktu v minulosti viedlo k rastu cien ropy o desiatky percent v priebehu niekoľkých dní.

Prvý efekt: prudký rast cien ropy

Najrýchlejším dôsledkom uzavretia prielivu je prudký nárast cien ropy. Analytici často pracujú so scenármi, v ktorých by cena ropy mohla krátkodobo vystreliť nad 120 až 150 dolárov za barel.

Takýto vývoj by okamžite zdražil pohonné hmoty, dopravu aj výrobu. Firmy by čelili vyšším nákladom, ktoré by postupne prenášali na spotrebiteľov.

Výsledkom by bol opätovný tlak na infláciu, ktorý by mohol zvrátiť súčasný trend jej postupného spomaľovania.

Domácnosti by to pocítili nielen na čerpacích staniciach, ale aj v cenách potravín a služieb.

Európa síce nie je priamo závislá len od ropy z Perzského zálivu, no globálny trh funguje prepojene. Výpadok dodávok by zvýšil ceny na celom svete bez ohľadu na konkrétny zdroj.

To znamená, že aj krajiny ako Slovensko by čelili vyšším cenám energií. Zvýšené náklady by zároveň mohli spomaliť ekonomický rast v eurozóne. Pre centrálne banky by išlo o komplikovanú situáciu – vyššia inflácia by mohla oddialiť znižovanie úrokových sadzieb.

Finančné trhy by reagovali okamžite

Uzavretie prielivu by malo okamžitý dopad aj na finančné trhy. Investori by sa presúvali do bezpečných aktív, ako sú zlato alebo americký dolár. Akciové trhy by naopak pravdepodobne reagovali poklesom, najmä v sektoroch citlivých na ceny energií. Na druhej strane by mohli profitovať energetické spoločnosti.

Zvýšená neistota by viedla aj k vyššej volatilite na trhoch, čo by komplikovalo investičné rozhodovanie. Nie všetky scenáre však musia byť nutne katastrofické. Časť ropy by bolo možné presmerovať cez alternatívne trasy, napríklad ropovodmi mimo prielivu.

Tieto kapacity sú však obmedzené a nedokážu plne nahradiť výpadok. Preto by aj čiastočné uzavretie znamenlo výrazný tlak na ceny. Zároveň by do hry vstúpili strategické rezervy ropy, ktoré by mohli krátkodobo zmierniť šok na trhu.