Čo by prinieslo prípadné vystúpenie Slovenska z EÚ

Foto: Shutterstock

Chaos, nestabilita a prepad meny

Podľa Slovenskej bankovej asociácie (SBA) by po prípadnom vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie nasledoval ekonomický chaos, nestabilita, dramatický prepad meny, raketový rast cien a klesajúca životná úroveň.

„Nehovoriac o nefinančných škodách. Odklonenie sa od európskych hodnôt, spomalenie konvergencie, obmedzenie možnosti štúdia pre mladých alebo práce v zahraničí a podobne. Napokon, príklad Veľkej Británie nám veľmi jasne ukazuje, aké dôsledky a narušenie stability môže takýto krok znamenať,“ uviedol prezident SBA Daniel Kollár.

Aké sú prínosy členstva v EÚ

Národná banka Slovenska (NBS) v štúdii z roku 2023 odhadla, že ročné prínosy z členstva Slovenska v EÚ v podobe vplyvu priamych platieb, nepriamych ekonomických prínosov transferov EÚ a nižších nákladov na obsluhu dlhu sú približne na úrovni 4 % hrubého domáceho produktu (HDP). V nominálnom vyjadrení predstavuje sumu 830 eur na obyvateľa ročne.

Vystúpenie z EÚ by malo  pre Slovensko, ako malú otvorenú ekonomiku, výrazne negatívny vplyv na hospodárstvo, investície, zamestnanosť, mzdy, rozpočet, štátny dlh. Podľa štúdie NBS je ekonomika Slovenska tradične veľmi otvorená a podiel medzinárodného obchodu na HDP sa pohybuje nad úrovňou 180 %.

Koniec čerpania eurofondov

Slovensko od svojho vstupu do Únie v priamych čistých platbách z EÚ získalo viac ako 24 miliárd eur. To predstavuje 4 500 eur na obyvateľa počas uplynulých 19 rokov, alebo 20 eur na osobu mesačne. Slovensko je výrazným čistým prijímateľom, pretože do rozpočtu EÚ sme zaplatili „len“ necelých 14 miliárd eur a naspäť dostali až približne 40 miliárd eur. Stalo sa tak najmä prostredníctvom eurofondov, ale aj poľnohospodárskych dotácií, plánu obnovy a ďalších menších programov.

„Zdroje z EÚ na Slovensku nahrádzajú verejné investície. Po prípadnom vystúpení by štát musel výrazne navýšiť vlastné investície. Chýbajúce 2 až 4 miliardy eur ročne by museli byť kompenzované výraznými škrtmi, napríklad aj v sociálnom štandarde občanov,“ vysvetľuje SBA s tým, že členstvo v EÚ znižuje náklady na obsluhu verejného dlhu na Slovensku o približne 700 miliónov  eur ročne.

Nová mena a vysoká inflácia

Problémom by podľa SBA bolo aj prípadné ukončenie používania eura. „Ak by nová mena nebola naviazaná na euro, nastala by okamžitá devalvácia jej hodnoty sprevádzaná vysokou mierou inflácie, čo by negatívne zasiahlo aj kúpyschopnosť a životnú úroveň Slovákov,“ pokračuje SBA.

Reakciou centrálnej banky na vzostup inflácie by podľa nej bolo zvýšenie základných úrokových sadzieb. To by sa prejavilo aj do vyššieho úročenia úverov a negatívne zasiahlo investície vo firemnom sektore. Do úvahy je potrebné vziať aj kurzové riziká, ktoré boli viac ako 16 rokov podstatne vylúčené a znovu by zasiahli podnikateľský sektor a ďalej zvýšili podnikateľské riziká v našej krajine.

Štát sa však podľa SBA môže rozhodnúť, či by euro aj naďalej akceptoval ako primárnu oficiálnu menu, alebo by kurz novej „koruny“ pevne naviazal na euro, teda model hojne využívaný v krajinách Latinskej Ameriky.

„To by však v prostredí bez zázemia EÚ znamenalo začiatok procesu tzv. vnútornej devalvácie, kedy by sa ekonomické znevýhodnenia štátu kompenzovali vo forme poklesu miezd, zánikom pracovných miest, a teda poklesom životnej úrovne obyvateľov. Keď k tomu pripočítame vplyv nárastu importných cien na celkovú úroveň inflácie, krajina by sa vo veľmi krátkom čase ekonomicky vrátila o dve až tri dekády späť,“ uvádzajú bankoví analytici.