Čo bude s britskými záväzkami voči EÚ po brexite? (Otázky a odpovede)

Európska komisia (EK) poslala do rokovaní s Veľkou Britániou ako hlavného vyjednávača Michela Barniera, v opačnom rohu ringu ešte stále stojí britský minister pre brexit David Davis, hoci vo Veľkej Británii budú voľby. Vládne veľká neistota, dôležitých otázok je na stole niekoľko.

Kto bude na čele britskej vlády?

Prvou z nich je, kto bude zastupovať britské záujmy, keďže v krajine budú 8. júna predčasné voľby. Samotná premiérka sa vo vyhlásení k tomuto rozhodnutiu posťažovala, že aj keď má vláda jasnú víziu ako postupovať v súvislosti s brexitom, proti sú opozičné strany. Podľa jej slov hrá opozícia „politické hry“ a ak by voľby v krajine neboli, tieto hry by pokračovali. „Rozpoltenosť vo Westminstri by ohrozila našu schopnosť dosiahnuť úspešný brexit, pre krajinu by to znamenalo neistotu, škody a nestabilitu. Preto potrebujeme voľby a potrebujeme ich teraz,“ vyhlásila Mayová. Súčasná premiérka pôvodne hovorila o tom, že do roku 2020 by voľby byť nemali, svoj názor však zmenila. „Prišla som k názoru, že jediný spôsob, ako garantovať istotu a stabilitu v nasledujúcich rokoch, je usporiadanie volieb,“ hovorí Mayová. Podľa jej slov má opozícia teraz šancu ukázať, že jej kritický postoj k vládnemu plánu má aj reálny obsah a nie je to len politická hra. Mayová zároveň vyhlásila, že sa o kreslo premiérky bude uchádzať znovu.

S čím na rokovania prichádzajú obe strany?

Prvou základnou otázkou, pred ktorou obe strany stoja, je predmet rokovaní. Ten sa môže líšiť vzhľadom na to, čo chcú obe strany dosiahnuť. Je jasné, že Veľká Británia potrebuje dohodnúť podobu budúcich vzťahov. Spojené kráľovstvo však bude musieť rokovať s množstvom ďalších krajín, nielen s EÚ.

Na druhej strane Veľká Británia bola čistým prispievateľom a dá sa očakávať, že EÚ bude tlačiť britskú stranu do splnenia dohodnutých záväzkov. Je otázkou, do akej miery sa budú rokovania točiť okolo vyrovnania súčasných vzťahov a koľko bude priestoru na rokovanie o budúcich partnerstvách.

Čo bude s britskými záväzkami voči EÚ?

Obe strany sa budú musieť jasne a korektne dohodnúť na tom, čo bude s britskými záväzkami, ktoré presahujú rok 2018, teda rok, v ktorom EÚ zrejme vystúpi z EÚ. S britskou účasťou počítajú napríklad Európske fondy v programovacom období 2014 – 2020. Práve v tomto bode je výsledok rokovaní veľmi neistý.

„Scenáre sú v princípe možné len dva. Buď sa Európskej únii podarí pritlačiť Spojené kráľovstvo k vyplateniu nejakej sumy na pokrytie týchto záväzkov, alebo nie. Na základe správy Snemovne lordov by totiž mohla byť v tomto smere v silnej pozícii vláda Theresy Mayovej, ktorá by podľa výsledkov analýzy situácie na základe medzinárodného práva nemusela za tieto záväzky zaplatiť nič,“ upozorňuje Martin Reguli, analytik Nadácie F. A. Hayeka. „Pokiaľ však nedôjde k nejakej forme kompromisu v tejto téme, ktorý by mohol pomôcť k ústupkom aj v ďalších oblastiach rokovaní, tak by túto otázku mohol vyriešiť až právny spor,“ doplnil.

Ako bude vyzerať obchodná spolupráca EÚ a Veľkej Británie?

Najväčší boj by sa však podľa Martina Reguliho mohol odohrať o podobu budúcich obchodných vzťahov medzi EÚ a Veľkou Britániou. „Európska únia si sľubuje od svojho jednotného trhu veľmi dobrú vyjednávaciu pozíciu, ktorú keď nevyužije dostatočne, tak sa vláda Spojeného kráľovstva môže dostať na koňa. Preto sa bude snažiť túto tému dostať na začiatok rokovaní. V tejto téme tiež teda očakávam potenciálne najväčšie problémy a riziká pre finálnu dohodu,“ hovorí. Veľká Británia sa rozhodla pre takzvaný „tvrdý brexit“, premiérka Mayová už avizovala, že Veľká Británia sa nebude uchádzať o prístup na jednotný trh EÚ.

Čo bude s Britmi v EÚ a občanmi EÚ vo Veľkej Británii?

Budúcnosťou sa s obavami zaoberajú práve takíto ľudia, ktorí v zahraničí žijú, pracujú či študujú. Na ich každodenný život bude mať totiž brexit priamy vplyv. V tejto oblasti by však mohli byť Veľká Británia a EÚ na jednej lodi. „Občania členských krajín Európskej únie môžu momentálne cítiť neistotu spojenú s budúcim vývojom týkajúcim sa brexitu. No napriek tejto neistote je namieste optimizmus, keďže obe strany, aj Spojené kráľovstvo, aj Európska únia, deklarovali svoj záujem zachovať práva pre občanov druhej strany a nekomplikovať im povolenie na pobyt alebo prácu. Obe strany majú záujem chrániť práva svojich občanov a musia si vyjsť v ústrety a spraviť prejav dobrej vôle,“ hovorí Reguli.

Hrozí trieštenie Veľkej Británie?

Značná časť britských občanov je výrazne nespokojná s výsledkami referenda. Preto rozpad britskej únie nemusí byť nereálny, hoci cieľom premiérky Mayovej je posilnenie týchto vzťahov. Odtrhnúť od Veľkej Británie by sa mohlo Škótsko, hovorí sa aj o zjednotení írskeho ostrova, čo by znamenalo odchod Severného Írska. „Úvahy o možnom rozpade Spojeného kráľovstva a odchode Škótska alebo Severného Írska sú namieste z toho dôvodu, že obe tieto oblasti hlasovali proti brexitu v júnovom referende. Popularita separatistickej Škótskej národnej strany a ich vládnuca pozícia v Škótsku pridávajú šance na opakovanie referenda,“ upozorňuje Martin Reguli.

Hoci neúspešné referendum o samostatnosti Škótska z roku 2014 bolo neúspešné, výsledok bol relatívne tesný a brexit túto otázku opäť nastoľuje. Šance Škótska na zotrvanie v EÚ sa však blížia k nule. „Aj keď sa brexitom situácia pre prípadnú budúcnosť Škótska radikálne zmenila, v súčasnosti je už takmer nemožné očakávať, že by Škótsko po prípadnom odtrhnutí zostalo členom EÚ. To by znamenalo pre Škótsko vysoké riziko ekonomickej neistoty,“ hovorí Reguli.

Škótsko by odtrhnutím od Veľkej Británie zažilo ekonomický otras a mohla by mať problém so zvládnutím prístupovej procedúry. „Aj v prípade, že by sa referendum opakovalo v čase, keď by bolo jasné, ako dopadnú rokovania o brexite, nemyslím si, že by mali šancu podporovatelia škótskej nezávislosti prísť s vierohodným ekonomickým plánom, ktorý by Škótov uistil, že tento krok do neznáma by sa im vyplatil,“ hovorí Reguli.

Severné Írsko by rovnako mohlo hľadať spôsoby, ako sa dostať späť do EÚ. „V prípade Severného Írska bude záležať viac priamo na dohode a vzťahoch, ktoré by si Spojené kráľovstvo nechalo s Írskom, čo je pre severoírsku ekonomiku kľúčové. V prípade neúspechu by totiž Severné Írsko mohlo zahlasovať za zlúčenie s Írskom a ich situácia by teda mohla byť týmto vyriešená,“ dopĺňa analytik Nadácie F. A. Hayeka.

Budú Veľkej Británii dva roky rokovaní stačiť?

Veľká Británia musí rokovať nielen s EÚ, ale aj s ďalšími partnermi vo svete. Dvojročné obdobie vyhradené na rokovanie preto stačiť nemusí. „Samozrejme, dosiahnuť plnú dohodu do dvoch rokov je veľmi náročné a už teraz sa hovorí o tom, že by sa mohlo toto obdobie natiahnuť. S tým by však museli súhlasiť obe strany. Ak by nedošlo k predĺženiu rokovaní a dohoda by nebola na stole, tak by sa Spojené kráľovstvo ocitlo mimo EÚ bez novej dohody o obchode alebo vzájomných vzťahoch s Úniou, čím by začali pre nich platiť pravidlá obchodu podľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO),“ hovorí Martin Reguli.