Čisté mzdy pôjdu dole: Od januára si zamestnanci priplatia na daniach aj odvodoch

Foto: Freepik

Vyššie odvody, iné daňové pásma

Najväčší zásah predstavuje zvýšenie zdravotného odvodu, ktorý sa z doterajších štyroch percent zvýši na päť. To znamená, že z každého eura hrubej mzdy pôjde do zdravotného systému o percento viac. Vláda tento krok vysvetľuje potrebou stabilizovať financovanie zdravotníctva, no v praxi to znamená, že zamestnancovi ostane v peňaženke menej.

Menia sa aj daňové pásma. Kým doteraz väčšina pracujúcich spadala do základnej 19-percentnej sadzby dane z príjmu, po novom pribudnú dve vyššie pásma. Tieto zmeny sa dotknú najmä ľudí so strednými a vyššími príjmami, ktorí tak odvedú do štátneho rozpočtu viac. Nezdaniteľná časť základu dane sa síce mierne zvyšuje, ale tento pozitívny efekt zvyčajne nedokáže vykompenzovať dopad rastúcich odvodov.

Koľko peňazí v peňaženke ubudne

Priemerný zamestnanec so mzdou okolo 1 000 eur v hrubom si od januára domov prinesie približne o štyri až päť eur menej mesačne. Na prvý pohľad ide o malú sumu, no pri vyšších zárobkoch sa rozdiel násobí. Človek s hrubou mzdou 1 600 eur môže prísť o viac ako desať eur mesačne, a to len kvôli zmenám v odvodoch a daňových pásmach.

Podľa analytikov ide o plošné zníženie čistých miezd, ktoré zasiahne všetkých zamestnancov bez ohľadu na sektor. Rozdiel bude len v miere, akou sa jednotlivé príjmové skupiny dokážu s poklesom vyrovnať.

Argumenty vlády verzus realita v peňaženke

Vláda hovorí o potrebe konsolidovať rozpočet a spravodlivejšie rozložiť daňové bremeno. Cieľom je, aby viac prispievali tí, ktorí zarábajú nadpriemerne, a aby sa zároveň posilnilo financovanie verejných služieb. Odborníci však upozorňujú, že zmeny zasiahnu aj nízkopríjmových zamestnancov, ktorým sa čistý príjem zníži relatívne viac ako u vyšších zárobkov.

Z pohľadu bežného pracujúceho ide o paradoxnú situáciu: aj keď ekonomika pomaly rastie a firmy hlásia zlepšenie hospodárskych výsledkov, čisté mzdy zamestnancov klesajú. To môže mať dopad na spotrebu domácností, ktorá je dôležitým motorom slovenskej ekonomiky.

Čo môžu urobiť zamestnávatelia a zamestnanci

Niektoré firmy už teraz zvažujú, ako zmierniť vplyv nových odvodov. Riešením môže byť revízia mzdových balíkov – napríklad posilnenie nepeňažných benefitov, ako sú príspevky na stravovanie, dovolenky či flexibilita pracovného času. Tieto výhody sú pre zamestnancov často atraktívnejšie než symbolické zvýšenie platu, ktoré by aj tak zhltli vyššie odvody.

Zamestnanci by zase mali skontrolovať, či využívajú všetky dostupné daňové úľavy – napríklad na manželku, hypotéku alebo doplnkové dôchodkové sporenie. Aj malé daňové odpočty môžu čiastočne znížiť negatívny dopad legislatívnych zmien.

Konsolidácia na úkor motivácie

Z pohľadu makroekonomiky možno kroky vlády chápať ako snahu o stabilizáciu rozpočtu. Z pohľadu jednotlivca však podľa analytikov ide o reálne zníženie životnej úrovne. Menší čistý príjem znižuje motiváciu pracovať nadčasy či prijímať lepšie platené pozície, keďže vyšší zárobok znamená aj vyššie zdanenie.

Ak sa teda štát spolieha, že vďaka týmto opatreniam vyberie viac peňazí, môže sa podľa ekonómov mýliť. Slabšia spotreba a nižšia motivácia pracovať totiž v konečnom dôsledku brzdia ekonomický rast — a ten je pre zdravé verejné financie rovnako dôležitý ako samotné dane.