Čierny štvrtok: Pred 95 rokmi sa začala celosvetová veľká hospodárska kríza

Foto: Shutterstock

Čo sa to vlastne stalo pred takmer storočím

Veľká hospodárska kríza sa považuje za prvú, ktorá ovplyvnila celý svet. Jej príčina je dodnes sporom mnohých odborníkov. Väčšina sa však prikláňa k dvom dôvodom. Prvým bol pád burzy New York Stock Exchange. Druhým zase vysoká inflácia, ktorá v priebehu rokov 1921 až 1929 dosahovala až 63 %.

Na infláciu mala zásadný vplyv Centrálna banka Spojených štátov, ktorá v tomto období zvyšovala objem peňazí v obehu, ktoré neboli kryté zlatom. Na trhu nastal pokles úrokových sadzieb, kvôli čomu si mohli úvery vziať aj tí, ktorí dovtedy na to nemali finančné prostriedky.

Kombináciou týchto faktorov vznikla cenová bublina, proti ktorej chcela centrálna banka bojovať zvýšením úrokov. Na to však neboli pripravení investori, ktorí nedokázali vykryť rozdiel ziskami z akcií, čo spôsobilo masívny prepad na trhu.

Peniaze v priebehu niekoľkých minút stratili prakticky celú svoju hodnotu. Kríza postihla všetky hospodárske oblasti, najviac však utrpel priemysel. Z krajín na tom boli najhoršie Spojené štáty, no kríza sa prejavila aj v Európe. Medzi najpostihnutejšie štáty patrilo Československo. Pokles priemyselnej výroby tu predstavoval až 40 % a počet nezamestnaných sa z pôvodných 42-tisíc zvýšil na 740-tisíc ľudí, ktorí zostali bez práce.

Ďalšie známe svetové krízy

Tulipánová kríza (1637): Tulipánová horúčka sa radí vôbec k prvým ekonomickým krízam na svete. Odohrala sa v holandskom Amsterdame v 17. storočí. Cena tulipánových cibuliek najprv závratne rástla a potom, keď sa už nenašiel nik, kto by do nich investoval, sa trh zrútil a množstvo ľudí prišlo o svoj majetok. Napriek tomu je výstava tulipánov dodnes svetovou atrakciou spájanou prioritne s Holandskom.

Mexická kríza (1994): Takzvaný  decembrový omyl, alebo tequilová kríza, spočiatku vyzeral ako problém, ktorý mal trápiť len Mexiko. Dôvodom bola strata hodnoty mexickej meny – pesa. Najväčšiu krajinu Latinskej Ameriky nakoniec zachránil záchranný balík v hodnote 50 miliárd dolárov, ktorý jej poskytol Medzinárodný menový fond. Kríza však v krátkom čase dokázala zásadne ovplyvniť rast ekonomiky, ktorý sa dočasne úplne zastavil, a nezamestnanosť, ktorá sa, naopak, enormne zvýšila.

Ázijská kríza (1997): Zasiahla najmä Thajsko, Južnú Kóreu a Indonéziu. Jej príčinou bol špekulatívny kapitál Thajska, ktorý spôsobil deficit platobnej bilancie tejto krajiny. Krízu nakoniec zastavila masívna finančná pomoc od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky.

Ruská kríza (1998): Príčinou bolo zníženie hodnoty rubľa a nesplácanie dlhov voči ostatným krajinám. Nedostatok kapitálu spôsobil, že štátne a niektoré súkromné podniky nedokázali vyplácať mzdy svojim zamestnancom a platiť dane. Neplatenie daní a prudký pokles príjmov z exportu ropy tak mali za následok, že v roku 1998 Rusko vyhlásilo bankrot. Z krízy sa napokon dostalo vďaka zvýšeniu cien ropy v roku 1999.

DOTcom bublina (2000): DOTcom bublina bola spojená s rozvojom technológií a internetu. V 90. rokoch minulého storočia začalo v tejto oblasti vznikať množstvo spoločností, do ktorých investovalo čoraz viac investorov. Vidina vysokých ziskov spôsobila, že v roku 2000 bola ponuka akcií vyššia ako dopyt po nich. Na trhu sa tak vytvorila veľká technologická bublina, ktorá keď praskla, spôsobila rapídny pokles cien akcií. Situáciu následne zhoršil ešte teroristický útok, ku ktorému došlo 11. septembra 2001. Riešenie priniesol FED v podobe zníženia úrokových sadzieb zo 6,25 % na 1 %, čo stimulovalo rast HDP krajiny.

Novodobá finančná kríza (2008): Jej príčinou bola veľká realitná bublina v Spojených štátoch. Americké banky totiž v rokoch 2002 až 2007 poskytovali hypotéky s nízkymi úrokovými sadzbami, vďaka čomu si mohol úver vziať prakticky každý. Najmä nestabilní klienti postupne prestali splácať svoje záväzky, čo spôsobilo krach viacerých bánk. Problém pocítili aj európske banky, a tak vplyv finančnej krízy pocítil celý svet.