Foto: Flickr

Štatistický úrad sleduje tri ukazovatele, podľa ktorých určuje počet ľudí ohrozených chudobou. „Ide o skupinu ľudí ohrozených minimálne jedným z troch sledovaných ukazovateľov v rámci chudoby a sociálneho vylúčenia. Teda o tých, ktorí trpia príjmovou chudobou alebo závažným materiálnym nedostatkom, alebo žijú v domácnosti, ktorej členovia majú veľmi nízku intenzitu práce,“ uviedol Alexander Ballek, predseda Štatistického úradu SR.

„Najohrozenejšiu skupinu obyvateľov tvoria dotknutí všetkými týmito troma dimenziami chudoby, čo je aktuálne  2,1 % obyvateľov,“ dopĺňa štatistický úrad.

Nízku pracovnú intenzitu majú ľudia vo veku do 59 rokov, ktorí žijú v domácnostiach, v ktorých členovia odpracovali menej ako 20 % z ich celoročného pracovného potenciálu. Týka sa to 5,5 % obyvateľov, teda celkovo približne 220-tisíc ľudí. 

Relatívne najviac ľudí má ale problém s nízkymi príjmami. „Na Slovensku žije 12,2 % osôb pod hranicou rizika príjmovej chudoby, čo je približne 650-tisíc obyvateľov. V porovnaní s rokom 2017 došlo k miernemu poklesu o 0,2 percentuálneho bodu,“ vyplýva zo štatistických údajov. 

„Hranica rizika príjmovej chudoby dosiahla hodnotu 4 477 eur na rok. Medziročne vzrástla o 167 eur. V pásme ohrozenia rizikom chudoby sa nachádzali domácnosti jednotlivca s mesačným príjmom nižším ako 373 eur. Hranica rizika chudoby pre úplné domácnosti s dvoma deťmi bola 783 eur na mesiac,“ upozorňuje Štatistický ŕad SR..

„Z medzinárodného hľadiska patrí Slovensko ku krajinám s najnižšou mierou chudoby a sociálneho vylúčenia v EÚ. Podľa posledných dát za členské krajiny EÚ (za rok 2017) bola Slovenská republika na tretej priečke. Nižší podiel osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením mala len Česká republika (12,2 %) a Fínsko (15,7 %),“ upozorňuje ŠÚ SR.

V inom medzinárodnom porovnaní za rok 2018 však Slovensko nedopadlo tak dobre. Pri pohľade na samotný materiálny nedostatok je Slovensko podľa údajov štatistického úradu Eurostat na 10. pozícii spomedzi všetkých krajín EÚ. 

Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2018 až 6,2 % Európanov, teda približne 31 miliónov ľudí trpelo materiálnym nedostatkom. Títo ľudia si nemohli dovoliť aspoň štyri z nasledujúcich vecí, teda platiť svoje účty načas, udržiavať svoj domov primerane teplý, čeliť neočakávaným výdavkom, pravidelne jesť mäso alebo ryby či ísť na týždennú dovolenku mimo domova, vlastniť televízor, práčku, auto či telefón. 

Na Slovensku podľa metodiky Eurostatu trpí materiálnym nedostatkom viac ako 380-tisíc ľudí. "Zaznamenávame však klesajúci trend takto ohrozených ľudí. Takzvaná materiálna deprivácia dosiahla svoj vrchol v roku 2012, kedy bolo takto ohrozených až 10 % Európanov. Aj na Slovensku počet takýchto ľudí v materiálnej núdzi klesá. Ešte v roku 2010 ich bolo takmer 12 %, dnes hovoríme o zhruba siedmich percentách obyvateľov," vysvetlila Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.