Foto: freepik.com

Možno si kedysi v minulosti najväčší eurooptimisti mysleli, že napríklad krajiny, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004, sa budú od prvého dňa ponáhľať do eurozóny. Dnes je jasné, že sa tak tieto krajiny nesprávajú. Hoci Slovensko môže považovať vstup do eurozóny za dobrý krok, pri úvahách ďalších krajín o vstupe sa vynárajú mnohé predpokladané negatíva tohto zoskupenia. Tak je to aj v Českej republike. 

Česi hovoria „nie“

Český rezort financií spoločne s českou centrálnou bankou v decembri minulého roka odporučili Českej republike opäť odložiť vstup do eurozóny, prijatie eura u našich susedov sa posúva opäť na neurčito. Toto odporúčanie česká vláda prijala. 

Česká ekonomika má kondíciu na to, aby euro prijala, vidí však dôvody na to, aby mimo menovej únie zostávala aj naďalej. „Za hlavné prekážky vstupu je možné naďalej považovať nedokončený proces reálnej ekonomickej konvergencie Českej republiky. Konvergencia sa síce v uplynulých rokoch obnovila, odstup vo väčšine kľúčových ukazovateľov však zostáva značný. Platí to predovšetkým pre cenovú a mzdovú hladinu. Taktiež pretrvávajú výrazné rozdiely medzi Českou republikou a eurozónou z pohľadu štruktúry českého hospodárstva. Vzhľadom na starnutie populácie nie je úplne doriešený problém dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Prekážkou prijatia eura je tiež nesúlad finančných cyklov Českej republiky a eurozóny,“ uvádza v decembrovom stanovisku k prijatiu eura český rezort financií. 

Aj toto stanovisko odráža filozoficky odlišný postoj Slovenska a Česka k menovej únii. Slovensko prijalo v roku 2009 spoločnú menu napriek tomu, že dodnes aj v slovenskej ekonomike existujú, a existovali aj pri vstupe do eurozóny, niektoré problémy, ktoré české ministerstvo financií považuje za prekážku vstupu krajiny do eurozóny. 

Kritériá Česko zvláda

Formálne Česko spĺňa všetky prístupové Maastrichtské kritériá, ktoré je v súčasnosti možné vyhodnocovať. Krajina nepatrí do systému výmenných kurzov ERM II, vzhľadom na to nespĺňa kritérium týkajúce sa stability výmenných kurzov. Ostatné prístupové kritériá Česko spĺňa. 

Z pohľadu kritéria týkajúceho sa rozpočtovej disciplíny má Česko dobrú kondíciu v oblasti rozpočtového deficitu a aj dlhu. Hodnota deficitu z pohľadu Maastrichtských kritérií môže byť vo výške troch percent, no Česko dosiahlo v roku 2017 v tomto smere prebytok na úrovni 1,5 %. Výhľadovo by si Česká republika mala podľa ministerstva financií udržať prebytok až do roku 2021. 

Podobne s rezervou spĺňa Česká republika rozpočtové kritérium aj v oblasti dlhu. V roku 2017 sa vyšplhal na 34,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), kým prípustná úroveň je 60 % HDP. V ďalších rokoch by mal dlh krajiny kontinuálne klesať až na 30 % HDP v roku 2021. 

Kritérium stability dlhodobých úrokových sadzieb spĺňa Česká republika taktiež bez výraznejších ťažkostí. Toto kritérium je stanovené tak, že výnosy zo štátnych dlhopisov vstupujúcej krajiny nesmú o viac ako dva percentuálne body prekročiť priemer výnosov desaťročných dlhopisov tých troch krajín EÚ, ktoré dosahujú najnižšiu mieru inflácie. Pre rok 2017 bola hodnota kritéria 3,3 % a Česká republika dosiahla hodnotu 1 %. Podľa prognóz by v horizonte do roku 2021 krajina mala toto kritérium spĺňať aj naďalej.

Určité ťažkosti vykazuje česká ekonomika pri plnení kritéria cenovej stability. Miera spotrebiteľskej inflácie nesmie o viac ako 1,5 % presiahnuť úroveň priemeru troch krajín EÚ s najnižšou mierou inflácie. V roku 2017 Česko s mierou inflácie na úrovni 2,4 % toto kritérium nesplnilo, keďže hodnota kritéria bola 2,1 %. Česká centrálna banka a ministerstvo financií však tento stav pripisujú nízkej referenčnej hodnote a predpokladajú, že v roku 2018 krajina už inflačné kritérium splnila. 

Kritérium týkajúce sa stability výmenných kurzov počíta s tým, že krajina bude v systéme ERM II najmenej dva roky, po ktorých sa bude vyhodnocovať kurzová stabilita. Kritérium počíta s tým, že mena neprekročí fluktuačné pásmo na úrovni 15 % oboma smermi od zvolenej parity. 

Česká centrálna banka zároveň nechce viazať českú korunu v systéme ERM II príliš dlho, vidí v tom riziká. „Vstup Českej republiky do ERM II by obmedzil okrem iného aj schopnosť kurzu koruny fungovať ako prirodzený prispôsobovací mechanizmus. Kurz je pritom v režime cielenia miery inflácie a v podmienkach malej otvorenej ekonomiky dôležitou veličinou, ktorá svojimi pohybmi tlmí vplyvy vonkajších šokov, ktorým čelí česká ekonomika,“ upozorňuje centrálna banka. 

Česká centrálna banka zároveň upozorňuje na to, že so vstupom do eurozóny by vznikli krajine výrazné náklady. Česko by muselo doplatiť nesplatenú časť kapitálu Európskej centrálnej banky (ECB). Ide o sumu 167,5 milióna eur. 

Česko by zároveň muselo prispieť Európskemu mechanizmu pre stabilitu (ESM). Česká centrálna banka tento príspevok vyčíslila na 1,9 miliardy eur. Do Jednotného fondu na riešenie kríz by Česko muselo prispieť sumou 1,1 miliardy eur a české banky by okrem toho každoročne prispievali sumou 1,1 milióna eur. Okrem toho by Česko muselo do systému Jednotného mechanizmu dohľadu prispieť sumou 5,4 milióna eur ročne. 

Vnútorné problémy eurozóny

České inštitúcie zároveň upozorňujú na to, že eurozóna nie je v ideálnej kondícii a v tomto svetle vstup do eurozóny nevyznieva ako lákavá ponuka. S eurozónou sa stále ťahajú problémy Grécka. Záchranné úvery bude krajina splácať do roku 2060, jej dlh sa šplhá k hranici 180 % HDP a nezamestnanosť dosahuje úroveň 19 %. Kritérium v oblasti verejného dlhu nespĺňalo až dvanásť členských krajín, Grécko, Portugalsko, Taliansko a Belgicko majú verejný dlh prevyšujúci 100 % HDP. V podstate sa dá povedať, že eurozóna stojí na pravidlách, ktoré sa nedodržiavajú, a to odrádza krajiny, ktoré do eurozóny doposiaľ nevstúpili. Vážený priemer dlhu krajín eurozóny v roku 2017 dosiahol 87 % HDP. 

Česká centrálna banka upozorňuje na to, že krajiny eurozóny sa vyvíjajú odlišne. Darilo sa pobaltským krajinám a Írsku, naopak ekonomická úroveň sa zhoršila v krajinách na juhu Európy, teda v Grécku, Taliansku, Španielsku, Portugalsku a na Cypre. Rôzne sa v jednotlivých štátoch vyvíja aj nezamestnanosť. Miera nezamestnanosti v Nemecku a Holandsku je pod úrovňou 4 %, naopak v krajinách periférie presahuje 15 %. Slabinou eurozóny teda v istom zmysle je, že jednotná menová politika sa uplatňuje pre ekonomiky s rôznorodými problémami.