Ceny potravín diktujú výkyvy počasia a klimatické zmeny, ale aj odpustenie odvodov za prácu v noci

Foto: Shutterstock

Drahšie potraviny aj kvôli zmene klímy

Podľa akciového stratéga Saxo Bank Petra Garnryho na rast cien potravín vyvíjajú veľký tlak najmä klimatické zmeny a čoraz nevyspytateľnejšie poveternostné podmienky. Svedčia o tom aj akcie poľnohospodárskych firiem, ktoré v júni 2023 dosiahli najlepšie výsledky, keď vzrástli o 8,1 % v porovnaní s 5,1-percentným nárastom globálnych akcií zo všetkých sektorov. Tieto výsledky poháňajú silné zisky najmä z plodín, ako sú pšenica a sója, keďže suchá na severnej pologuli znižujú očakávania na úroveň úrody týchto plodín, čo tlačí ceny plodín nahor. 

„Zmena klímy však môže niektorým oblastiam prospieť a iným uškodiť. Je zrejmé, že posledné dva mesiace boli v kľúčových poľnohospodárskych oblastiach na severnej pologuli, od Ruska po severnú Európu a časti amerického obilného pásu, veľmi suché. To, či zmena klímy spôsobí nedostatok potravín, sa ešte len ukáže, ale je celkom jasné, že spôsobí volatilitu na trhu. Zároveň bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť vývoju plodín odolných voči teplu,“ približuje situáciu komoditný stratég Saxo Bank Ole Hansen.

Navyše vedci zaznamenali v Tichom oceáne meteorologický jav známy ako El Niño, ktorý dodáva teplo oceánom a atmosfére. Takéto otepľovanie planéty môže sťažiť boj s klimatickými zmenami a situáciu s úrodou v budúcnosti ešte zhoršiť. Pestovatelia preto zostávajú stále v strehu. Naopak, veľmi dobre sa darí firmám, ktoré sa v rámci agropodnikania venujú skladovaniu, doprave, strojom, osivám a hnojivám.

Úrody plodín vo svete sú nižšie, ako sa očakáva

Aj hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Matej Korpáš potvrdzuje, že v spojitosti s klimatickými zmenami v posledných rokoch vníma najmä veľké výkyvy počasia, opakujúce sa suché roky a zároveň zvýšený výskyt prívalových dažďov, ktoré sú však zväčša lokálneho charakteru.

„Extrémne suchá u nás aj vo svete majú priamy vplyv na poľnohospodársku výrobu. Úrody sú často omnoho nižšie, ako by mohli za priaznivých podmienok byť, čo má často vplyv aj na cenu komodít, z ktorých sa potraviny vyrábajú. My však z hľadiska pestovateľských plôch a úrod nie sme žiadnou veľmocou, cena sa určuje mimo Slovenska. Na výslednú cenu potravín však vplývajú napríklad aj náklady vo výrobe – energie, mzdy, obalové materiály či pohonné hmoty,“ približuje hovorca.

Poľnohospodári podľa neho pociťujú, že klíma sa mení a spomínané výkyvy počasia sú čoraz výraznejšie. Tí už pri osevnom postupe zvažujú, ktoré plodiny budú pestovať. Aj preto poznamenáva, že diverzifikácia poľnohospodárskej výroby je mimoriadne dôležitá, pretože každý rok je iný a každý rok dokáže prekvapiť a potiahnuť podnik s úrodou iná plodina.

Aj predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Milan Lapšanský tvrdí, že klimatická zmena má jednoznačne vplyv na pestovanie plodín a na ich ceny. „Slovensko má šťastie, že sa nachádza v miernom pásme. Krajiny, ktoré ležia na rovníku, ako napríklad subsaharská Afrika, či krajiny, respektíve ostrovy v Oceánii, sa potýkajú s úbytkom pôdy či nedostatkami pitnej, respektíve sladkej vody. Bez pôdy a vody, ktorá nie je slaná, nič nedopestujete. Sú regióny, ktoré sú klimatickou zmenou postihnuté viac, a iné zatiaľ menej,“ dodáva.

Na ceny vplýva omnoho viac faktorov

M. Lapšanský dodáva, že klimatické zmeny môžu dokonca časom priniesť úplne novú cenovú politiku potravín. Tá je však veľmi komplexnou problematikou, keďže podľa M. Korpáša nezávisí len od vývoja klimatických zmien v hlavných produkčných oblastiach, ale aj od dotačnej politiky EÚ a finančných prostriedkov zo štátnych rozpočtov jednotlivých krajín, a tiež od postavenia obchodných reťazcov a ich tlaku na výrobcov. To všetko má vplyv na výslednú cenu potravín.

Veľkú časť nákladov pri výrobe potravín tvoria mzdové či personálne náklady, ku ktorým patria aj príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, ktoré sa zvyšovali od 1. júna tohto roka. Po zmene sa opäť naviazali na minimálnu mzdu, čím ich hodnota stúpla. Práve takéto zvýšenie personálnych nákladov sú spracovatelia nútení premietnuť do odbytových cien potravín, keďže napríklad až 80 % práce pekárov prebieha práve v noci, cez víkendy a sviatky prípravou čerstvého pečiva a chleba pre zákazníkov, s čím výrazne rastú aj ich personálne náklady.

„Zároveň rastie aj trend dopekania pečiva priamo v predajniach, no niektoré reťazce ho namiesto od slovenských pekárov dovážajú cez pol Európy. Podľa nás ide o nezodpovedné správanie sa nielen voči prírode, ale aj voči ľuďom, ktorí v našich regiónoch žijú. Mrazený tovar k nám putuje tisícky kilometrov v kamiónoch a následne čaká v skladoch na svoje spotrebovanie,“ opisuje M. Lapšanský.

Dočasné odpustenie odvodov pre potravinárov

Koncom júna 2023 však na popud pekárov došlo v Národnej rade SR k hlasovaniu o návrhu na odpustenie zvýšených odvodov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky pre výrobcov potravín, pričom poslanci návrh na dočasné odpustenie odvodov v rámci novely zákona 461/2003 o sociálnom poistení napokon schválili. Prijaté opatrenie už podpísala prezidentka SR.

Novela zákona o sociálnom poistení bude účinná už od 1. augusta tohto roka a pôjde o dočasné opatrenie vo forme odpustenia časti sociálnych odvodov zamestnávateľa za zamestnanca od augusta tohto roka až do konca januára budúceho roka. Podľa M. Lapšanského opatrenie by malo jednoznačne pomôcť stabilizovať ceny pekárenských výrobkov.

Pekári aj potravinári preto schválenie novely poslancami Národnej rady SR hodnotia ako pozitívny krok. „Zníženie odvodov na pol roka sme jednoznačne privítali. Jednou z najdrahších položiek pri výrobe potravín je totiž cena ľudskej práce. Zmiernením odvodového zaťaženia zamestnancov slovenských potravinárskych firiem a chovateľov hospodárskych zvierat sa zníži nákladová položka tvoriaca rozhodujúcu časť odbytovej ceny potravín alebo prevádzky chovov hospodárskych zvierat,“ reaguje hovorca SPPK.

Potrebné je tiež podotknúť, že až 52 % zvýšeného príplatku za prácu v noci, cez víkendy a sviatky putuje od 1. júna 2023 do štátnej kasy. „Dočasné odpustenie odvodov je len záchranná brzda, ktorú zatiahli niektorí uvedomelí poslanci a zahlasovali za tento návrh. Štát by sa znova ,nabalil´, zamestnávatelia by mali výrazne vyššie osobné náklady a museli by zvyšovať odbytové ceny, čo by pred voľbami určite voličov nepotešilo,“ približuje predseda predstavenstva SZPPC.

Aké ceny sa dajú ďalej očakávať

„V prvom rade je potrebné povedať, že poľnohospodári a potravinári nie sú zodpovední za zvyšovanie cien potravín. K masívnemu zdražovaniu prispeli najmä energetická kríza, vojna na Ukrajine a s tým spojené ďalšie faktory. Ak bude dočasné odpustenie odvodov platné, prinesie našim výrobcom potravín istú úľavu vo forme odvodov a určite môže pomôcť pri stabilizovaní cien potravín. Na výslednú cenu na pulte má však dosah predovšetkým obchod,“ tvrdí M. Korpáš.

O znížení cien potravín podľa neho zatiaľ nie je dôvod hovoriť, ak sa výraznejšie neznížia náklady na produkciu, energie, obalové materiály, pohonné hmoty či hnojivá. Aj pekári preto zostávajú opatrní, keďže veľkým otáznikom budú opäť ceny zemného plynu, ktoré nás môžu negatívne prekvapiť už v septembri tohto roku.