Ceny plynu na burze sú už nižšie, ako je cena zastropovaná na Slovensku

Foto: Adobe Stock

Ako sa vyvíjala cena plynu

Ceny plynu na svetových burzách od októbra minulého roku klesali, rekordne nízke boli vo februári, a to 26 eur na megawatthodinu (MWh). Tam sa pokles zastavil, nastal mierny nárast, cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v nasledujúcom mesiaci na burze TTF v Amsterdame predstavovala 15. apríla 33,95 eura na MWh, pričom do 25. apríla opäť klesla na 29,10 eura na MWh.

V októbri boli ceny termínovaných obchodov ešte 46 eur na MWh, pričom rekordná cena v auguste 2022 predstavovala 245 eur. Ceny sa držali vysoko do konca roka 2022, odvtedy priebežne klesali. V poslednom kvartáli minulého roka boli podľa údajov Európskej komisie (EK) priemerné veľkoobchodné ceny plynu v EÚ na úrovni 33 eur na MWh, čo je o 83 % menej ako v treťom kvartáli 2022.

Čo sa týka domácností, podľa údajov EK klesla priemerná mesačná cena plynu o 6 % oproti predchádzajúcemu kvartálu a o 30 % oproti rovnakému obdobiu v predchádzajúcom roku. Európske domácnosti však v poslednom kvartáli 2023 stále platili za plyn o 43 % viac ako pred krízou a o 61 % viac ako v prvej polovici roku 2021.

Korelácia medzi cenou plynu na burze a cenou, za akú domácnosti kupujú plyn, bola v uplynulom roku viac než chaotická. Keď porovnáme údaje cien plynu pre domácnosti v EÚ z druhého polroka 2022, keď boli trhové ceny plynu na maxinách, s údajmi z druhého polroka 2023, keď nastal ich výrazný pokles, v 12 krajinách EÚ nastalo paradoxne ich výrazné zvýšenie a v 12 naopak išli ceny dolu. 

Podľa štatistických údajov Eurostatu ceny plynu pre domácnosti sa v tomto období najviac zvýšili v Litve (+68 %) a najviac sa znížili v Grécku (–42 %). Na Slovensku sa rovnako ako v Nemecku zvýšili o 22 %, no napríklad v Dánsku či Bulharsku sa zníženie cien pohybovalo okolo úrovne 40 %.

Strop 2023 je už neaktuálny

Pri údajoch o postupnom poklese cien plynu na svetových burzách sa otvára otázka, či bolo rozumné zastropovať ceny plynu pre slovenské domácnosti na úrovni roku 2023, čo sa udialo v decembri prostredníctvom Nariadenia vlády č. 472463/2023 Z. z.

„SPP nemá domácnosti s dohodnutou neregulovanou cenou. Všetci naši zákazníci zo segmentu domácnosti využívajú počas celého roka 2024 ceny plynu platné v zmysle nariadenia vlády. Tie sú na rovnakej úrovni ako v roku 2023 a sú nižšie ako regulované ceny podľa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), respektíve vydaného cenového rozhodnutia ÚRSO, ktoré by platili, ak by nebolo prijaté nariadenie vlády pre rok 2024,“ uviedol pre FinReport riaditeľ odboru korporátnej komunikácie SPP Ondrej Šebesta.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví si túto skutočnosť uvedomuje. „Celková cena plynu, ktorú platia koncoví odberatelia v SR, sa skladá zo samotnej komodity, ktorej cena sa obchoduje na burze, a z regulovanej zložky, ktorú určuje úrad – distribúcia a preprava plynu. Cenu komodity určuje trh, ktorý tak vstupuje do celkovej ceny plynu pre konečných odberateľov v regulovanom segmente. V súčasnosti je však už cena plynu na burze nižšia, ako bola pôvodne zastropovaná zo strany Ministerstva hospodárstva SR. Náš úrad preto už predložil do legislatívneho procesu vyhlášky, ktoré budú túto skutočnosť zohľadňovať, a to v prospech odberateľov aj štátneho rozpočtu,“ uviedol pre FinReport hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

Pre ceny plynu pre slovenské domácnosti preto bude kľúčové, ako sa k týmto návrhom postaví vláda, respektíve parlament.

Zásobníky sú po zime rekordne plné

Zásobníky plynu v Európskej únii a Spojenom kráľovstve boli podľa údajov Gas Infrastructure Europe (GIE) k 31. marcu zaplnené na 59 %, priemer v rovnakom období v rokoch 2011 až 2020 bol 41 %.

Dostatok plynu je dôsledkom mimoriadne teplej zimy, dopyt vo vykurovaní bol napríklad v Londýne 14 % pod dlhodobým priemerom, vo Frankfurte dokonca o 25 % nižší. Aktuálne zásoby by stačili podľa analýzy, ktorú uverejnil portál investing.com, pokryť štvrtinu spotreby zimnej vykurovacej sezóny.

„V poslednom období sledujeme postupné upokojenie situácie a stabilizáciu cien plynu okolo úrovne 30 eur na MWh. Z uvedeného vyplýva, že zima s nadpriemernými teplotami a vyššími objemami plynu v zásobníkoch môže mať pozitívny efekt na znižovanie rizika výraznejšieho nárastu cien,“ uviedol pre FinReport Ondrej Šebesta.

Odkiaľ máme plyn?

V rámci prepravného systému Eurostream je Slovensko plynovodmi prepojené nielen na Ukrajinu, odkiaľ tradične poberá ruský plyn, ale aj na Maďarsko, Rakúsko, Česko či Poľsko. V rámci tohto systému môže SPP pružne reagovať na ceny plynu a nakupovať ho z rôznych zdrojov. Hlavným dodávateľom plynu pre SPP je stále spoločnosť Gazprom Export, ale už neplatí, že ruský plyn je lacnejší.

„V rámci zabezpečenia plynulých dodávok plynu spolupracujeme aj so spoločnosťou BP (nadnárodná energetická spoločnosť so sídlom v Londýne – pozn. redakcie), ktorá zabezpečuje dodávku zemného plynu z ťažobných polí v Severnom mori. Podobne sme predĺžili spoluprácu so spoločnosťou ExxonMobil o dodávky plynu z jej globálneho portfólia. Uzavreli sme však aj ďalšie diverzifikačné kontrakty na nákup zemného plynu so spoločnosťami Shell, ENI a RWE,“ uviedol O. Šebesta.

Z obchodného hľadiska podľa neho neexistuje delenie na ruský, nórsky, americký alebo katarský plyn. „Cenovo sa každý zdroj prispôsobuje európskym burzám. To platí aj pre ruský plyn, ktorý má veľmi podobnú cenu ako ostatné zdroje. Zemný plyn nemá jednu univerzálnu cenu, ale existuje množstvo obchodovateľných produktov a viacero obchodných miest pre túto komoditu. Dá sa nakúpiť aj prostredníctvom takzvaných forwardových produktov, keď čas uzavretia obchodu predchádza času fyzickej dodávky zemného plynu. Každý trh a každý produkt je pritom obchodovaný za inú cenu,“ dodáva O. Šebesta.

Ako sa budú meniť trhové ceny plynu

Trh s plynom má však aj naďalej vysokú volatilitu. „Cenu plynu ovplyvňuje množstvo rôznych faktorov, ako napríklad dopyt po energiách, ceny iných energetických komodít, napríklad uhlia alebo ropy, vyšší dopyt po plyne ako zdroji na výrobu elektriny, vývoj výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, obchodovanie s emisnými povolenkami alebo aj počasie,“ opisuje hovorca SPP.

Do konca tohto roka je ešte v platnosti dohoda medzi ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz a ruským Gazpromom, ktorá umožňuje ruskému plynu prúdiť cez Ukrajinu do Európy. V marci Ukrajina uviedla, že nemá v úmysle predĺžiť túto dohodu, a nie je zatiaľ jasné, či aj bez nej si budú môcť spoločnosti prenajímať ukrajinské tranzitné kapacity. Dotýka sa to aj Slovenska, ktoré je podľa analýzy na stránke investing.com spolu s Rakúskom najviac zraniteľné, keďže veľkú časť plynu dováža cez ukrajinské plynovody.

Objem dovozu ruského zemného plynu do Európy pri aktuálnej výške dodávok dosiahne do konca roka odhadom 14 miliárd metrov kubických, čo pokrýva asi 3,5 % európskej spotreby. Rakúsko podľa Reuters časť dodávok presmeruje z holandského Rotterdamu, cez ktorý prichádza na európsky trh plyn od nórskej spoločnosti Equinor. SPP sleduje trhy s plynom a zvažuje vhodné možnosti.

V minulom roku EÚ 14 % spotreby plynu dovážala lodnou cestou z USA podľa údajov EK, čo je o 10 % viac ako v predchádzajúcom roku. Cenu amerického plynu môžu v budúcnosti navýšiť aj emisné povolenky v systéme EU ETS. Od začiatku tohto roka platia lodní prepravcovia 40 % emisných nákladov, pričom v budúcom roku to bude už 70 % a od roku 2026 až 100 % nákladov na CO₂.

Analytici hovoria, že Európa potrebuje ruský plyn a prípadným zákazom jeho dovozu by riskovala energetickú krízu. „Ani súčasné vysoké zásoby plynu spolu s narastajúcim dovozom zemného plynu z USA by nezaručili trvalú energetickú bezpečnosť v prípade, že by EÚ zakázala dovoz ruského zemného plynu,“ cituje investing.com analytika spoločnosti Energy Aspects Jakea Horslena.