Cenová rely komodít predražuje stavby. Oceľ zdražela o 100 %, granulát do plastových okien o polovicu

Foto: Shutterstock

Strašiakom je nárast cien stavebných materiálov

„Podľa našich prepočtov sa len za posledný polrok zvýšili materiálové náklady na pozemné stavby, čiže na výstavbu budov, škôl a kancelárií o približne 10 – 15 %,“ vysvetľuje prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik. Upozorňuje, že zvýšené náklady nezmiznú vo vzduchoprázdne a bude potrebné ich doplánovať pri už prebiehajúcich zákazkách.

„Ten nárast je bezprecedentný. V komoditách, ako sú stavebná oceľ alebo niektoré plasty, ide niekedy medzimesačne až o desiatky percent, a to nie je možné kryť štandardnými zmluvnými nástrojmi,“ analyzuje P. Kováčik. Vyššie ceny sa týkajú aj výrobcov okien. Cena granulátu pre výrobu plastových profilov vzrástla od januára 2021 o polovicu, cena hliníka medziročne stúpla z 1 500 na 2 400 eur za tonu.

„Okrem výrazne vyšších cien plastu a železa sa nás dotýka aj ich nedostatok. Podľa správ našich dodávateľov plastových profilov je na trhu k dispozícii iba 70 % požadovanej kapacity a musíme sa pripraviť na možné krátenie dodávok,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ najväčšieho výrobcu plastových okien na slovenskom trhu spoločnosti Slovaktual Jozef Müller. Aj preto firma od 1. júna musela zdražiť okná v priemere o 5 %. Upozorňuje však, že vzhľadom na vývoj to zrejme nebude posledná úprava ceny smerom nahor v tomto roku.

Radikálny nárast ceny zaznamenalo aj rezivo. Dôvodom je vývoz ihličnatého reziva do USA v roku 2020. „Nie je to len lokálny problém, ale týka sa aj celej Európy, ktorá vyviezla do USA 3,5 milióna metrov kubických,“ vysvetľuje Jozef Klčo zo spoločnosti Cenekon, ktorá sa zaoberá tvorbou databáz a cenotvorby v stavebníctve.

Ceny komodít rastú, kto to zaplatí?

Odborníci preto apelujú na vládu, aby sa problémom zaoberala. Na nedávnej konferencii stavebných lídrov diskutovali aj o zdražení materiálnych vstupov v segmente stavebníctva. „Bude tu dôležitá úloha štátu v oblasti naštartovania investičného procesu a reštartovania verejných investícií,“ vysvetľuje člen predstavenstva Slovenskej komory stavebných inžinierov Ján Jakubov.

Obavy z udržateľnosti zazmluvnených cien, najmä pri verejných zákazkách, vyjadrila aj štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby SR Katarína Bruncková: „Bude potrebné komunikovať so stavebným sektorom a so zástupcami samospráv, aby sme boli pripravení reagovať.“

Situáciu na Slovensku by mohol pomôcť riešiť Plán obnovy a odolnosti a finančné zdroje pochádzajúce zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Z plánu obnovy je vyčlenených 700 miliónov eur na pomoc slovenskému stavebníctvu. Plán v súčasnosti podstupuje schvaľovací proces v Bruseli.

Prečo ceny stúpajú tak výrazne nahor?

Ceny stavebných materiálov rastú nielen u nás alebo v Európskej únii. Je to celosvetový problém. Spôsobilo ho viacero faktorov. Niektoré krajiny sa rozhodli „preinvestovať sa z krízy“, a tak stavili na osvedčený ekonomický reštart a zvýšili verejné investície. Výrazne sa zvýšil dopyt po stavebných materiáloch, ktorý však narazil „na prázdne sklady“ a ceny vyleteli nahor.

Niektoré svetové banky hovoria o komoditnom supercykle, ktorý má trvať niekoľko rokov. Spôsobuje ho nedostatok komodít a silný dopyt po nich predovšetkým v sektoroch obnoviteľnej energie. Komoditný analytik Saxo Bank Ole Hansen pre Financial Report uviedol, že pre komodity je najpodstatnejší trh v Číne. A práve tam dopyt po komoditách, ako železná ruda, oceľ a uhlie stúpol. „Prejavilo sa to v Európe, kde za tepla valcovaná oceľ v uplynulom roku zdražela o 181 %, zatiaľ čo železná ruda dodávaná do čínskych prístavov svoju cenu zdvojnásobila,“ objasňuje O. Hansen.

Analytici z Goldman Sachs a Financial Time vysvetľujú, že prudký nárast cien spustili najmä aktivity vlád usilujúcich sa o tvorbu nových pracovných miest a, samozrejme, zelená ekonomika. Ozývajú sa totiž hlasy, že nemusí ísť o supercyklus, ale že za všetko môže energetická transformácia a trend neutralizácie uhlíka. Pretože zelená ekonomika zvyšuje dopyt po kovoch, ako sú napríklad meď (rastúci trh energetických vozidiel), nikel a lítium.