Foto: Shutterstock

Z minima na maximum

Nebolo to tak dávno, keď sa barel ropy WTI predával za negatívnu sumu. Tento, dnes nepredstaviteľný scenár, zaznamenala ropa v apríli 2020, po prvom globálnom prepuknutí pandémie koronavírusu. Ochromený ťažobný priemysel vtedy so strachom sledoval znižovanie globálneho dopytu kvôli začínajúcim lockdownom. Ropa sa však relatívne rýchlo zotavila a rok 2020 ukončila na cene okolo 57 dolárov za barel.

S postupným postpandemickým oživovaním globálnej ekonomiky postupne rástla aj cena ropy a začiatok roka 2022 otvárala na 78 dolárov za barel. Mnohí ekonómovia vtedy predpovedali, že ropa do konca tohto roka, najmä kvôli rastúcej inflácii, dosiahne 100 dolárov za barel.

Jedným z nich bol aj šéf ropného a plynárenského odboru Svetového ekonomického fóra Maciej Kolaczkowski, ktorý vo svojom februárovom prejave za kľúčový faktor podieľajúci sa na cene ropy označil práve infláciu. Povedal však, že „nikto nemá krištáľovú guľu“ a cena ropy môže byť na konci roku úplne iná. O týždeň nato Rusko napadlo Ukrajinu.

Vplyv vojny na ropu

Po rozpútaní vojenského konfliktu cena ropy vzrástla o viac ako 30 %. Rusko je jedným z najväčších svetových producentov energií a na svetové trhy dodáva 7 až 8 miliónov barelov ropy a paliva denne. Invázia spustila lavínu sankcií Západu, a krajiny Európskej únie a USA začali rozmýšľať o nahradení ruskej ropy inými zdrojmi. Aj kvôli tomu sa cena ropy ešte viac zvýšila.

„Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom bude naďalej dominovať náladám na trhu a žiadne známky doterajšieho riešenia konfliktu pravdepodobne neobmedzia rizikové nálady v najbližších dňoch,“ uvádzajú analytici z ING banky.

USA sa nakoniec rozhodli úplne zakázať dovoz ruskej ropy a plynu, a to spôsobilo zatiaľ najvyššiu cenu ropy od začiatku vojny. Barel americkej ropy WTI sa 7. marca 2022 dotkol úrovne 130,50 dolára, čo je najvyššia cena od roku 2008. Ropa Brent, ktorá je medzinárodným štandardom, sa dotkla hladiny až 139 dolárov. Následne sa ceny ropy skonsolidovali a znížili na úroveň okolo 100 dolárov za barel.

USA verzus Rusko

Zákaz odoberania ruskej ropy zo strany USA nasledoval po dlhých rokovaniach. Finálny návrh predstavil prezident Joe Biden 8. marca 2022. Zákon prešiel so vzácnou zhodou demokratických aj republikánskych kongresmanov.

„Vyhlasujem, že Spojené štáty sa zameriavajú na hlavnú tepnu ruskej ekonomiky,“ povedal J. Biden. „Zakazujeme akýkoľvek dovoz ruskej ropy, plynu a energie. To znamená, že ruská ropa už nebude v prístavoch USA vítaná. Americký ľud tak zasadí Putinovi ďalšiu silnú ranu,“ uviedol ďalej vo svojom vyhlásení. Pripustil však, že európski spojenci ešte nie sú v pozícii, aby sa pridali k USA s cieľom vyvinúť tlak na Putina. Amerika dováža z Ruska len 3 % celkovej svojej spotreby energií.

Európa si ešte počká

Európska únia sa tiež chce čo najrýchlejšie odrezať od ruskej ropy, a preto predstavila nový plán na zníženie svojej závislosti od ruskej energie. Európska komisia chce ukončiť nákup fosílnych palív z Ruska do roku 2030. Okrem toho predložila prísľub, že do konca roka zníži nákupy ruského plynu o dve tretiny.

Zníženie chce dosiahnuť diverzifikáciou svojich dodávateľov, zvýšením výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov a zlepšením energetickej účinnosti v domácnostiach. „Postupne by sme mohli znížiť dovoz o najmenej 155 miliárd kubických metrov plynu, čo sa rovná objemu dovezenému z Ruska v roku 2021. Takmer dve tretiny tohto zníženia možno dosiahnuť do roka, čím sa ukončí prílišná závislosť EÚ od jedného dodávateľa,“ uvádza Európska komisia.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry dovážala EÚ v roku 2021 z Ruska približne 40 % svojho plynu a približne 25 % ropy. Dovoz energie z Ruska do EÚ mal v roku 2021 hodnotu 99 miliárd eur. Objem, ktorý EÚ dováža, však v poslednom desaťročí výrazne klesol. Napríklad ešte v roku 2012 EÚ doviezla z Ruska energiu v hodnote 157 miliárd eur.

„Musíme ihneď konať, aby sme zmiernili vplyv rastúcich cien energií, diverzifikovali naše dodávky plynu na budúcu zimu a urýchlili prechod na čistú energiu,“ uviedla vo vyhlásení predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Čo na to OPEC

Ak hovoríme o rope, je nevyhnutné pozrieť sa na názor Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Je to kartel pozostávajúci z 13 štátov, ktorým dnes patrí 44 % celosvetovej produkcie ropy a 81 % svetových zásob ropy. V roku 2016 k sebe OPEC pripojil ďalších 10 štátov a vytvoril tak skupinu, ktorá sa nazýva OPEC+. Jedným z týchto štátov bolo aj Rusko, ktoré sa považuje za najväčšieho hráča tohto rozšíreného spolku.

Po vypuknutí vojny a sankciách Západu voči Rusku sa všetky oči zamerali na OPEC. Je zrejmé, že si musí vybrať medzi dvoma zložitými scenármi. Na jednej strane môže zvýšiť produkciu ropy, čím klesne jej cena. Tým by však podkoplo nohy Rusku, ktorému po sankciách Západu zostal vývoz ropy ako jeden z posledných zdrojov príjmu.

Faktom je, že Rusko ako významný člen OPEC+ má silu si presadiť, aby sa produkcia nezvýšila. Druhou možnosťou je postaviť sa na stranu Západu a zvýšiť produkciu. Z oficiálnych vyjadrení OPEC to vyzerá tak, že o zvyšovaní produkcie zatiaľ neuvažujú.

„Nemáme žiadnu kontrolu nad udalosťami, ktoré viedli k nárastu globálnych cien ropy a na celom svete nie je dostatok kapacít na kompenzáciu straty ruských dodávok,“ uviedol po začatí vojny generálny tajomník OPEC Mohammad Barkindo.

Bidenovi nedvíha telefón, Putinovi áno

Na to, ako OPEC nakoniec zareaguje, sa musíme pozrieť na dve krajiny – Spojené arabské emiráty (SAE) a Saudskú Arábiu. Tieto dve krajiny majú v spolku najväčšie slovo a dokázali by kartel postrčiť, či už jedným alebo druhým smerom. Obidva štáty však majú s USA diplomatické vzťahy na bode mrazu.

No nie vždy to tak bolo. Za vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa mali všetky tri štáty výborné, až priateľské kontakty. Od nástupu Bidenovej administratívy však vzťahy upadli. Dôvodom je fakt, že minulý rok Biden nariadil zverejnenie spravodajskej správy, ktorá priamo zapájala saudského korunného princa Mohammeda bin Salmána do vraždy saudskoarabského novinára Jamala Khashoggiho na konzuláte kráľovstva v Istanbule.

Po vypuknutí vojny a prijatí sankcií chcel Biden zatlačiť na SAE a Saudskú Arábiu, aby zvýšili produkciu ropy. Lídri oboch krajín však odmietajú jeho telefonáty, bin Salmán mu dokonca ani nezdvihol telefón. To dostáva USA do situácie, na ktorú nie sú zvyknuté.

Naopak, ruská strana uviedla, že Putin pred dvomi týždňami telefonoval s bin Salmánom aj šejkom Mohammedom bin Zayed al Nahyanom zo Spojených arabských emirátov. Z oficiálnych vyjadrení je zrejmé, že spolu hovorili o nezvyšovaní produkcie. Putin údajne odsúdil akékoľvek kroky zamerané na „politizáciu globálnych dodávok energie“ a dodal, že Rusko nebude naklonené zvyšovaniu produkcie.

Rokovania pokračujú

Svetielko nádeje nakoniec predsa len prišlo zo strany Spojených arabských emirátov a Iraku. Krajiny minulý týždeň uviedli, že v OPEC otvoria diskusiu o zvýšení produkcie. Informoval o tom veľvyslanec Spojených arabských emirátov vo Washingtone Yousef Al Otaiba, ktorý vo vyhlásení pre médiá uviedol, že „Spojené arabské emiráty uprednostňujú zvýšenie produkcie ropy“.

„SAE sú spoľahlivým a zodpovedným dodávateľom energie na svetové trhy už viac ako 50 rokov a veria, že stabilita na energetických trhoch je pre globálnu ekonomiku rozhodujúca. SAE preto budú povzbudzovať OPEC, aby zvážil vyššiu úroveň produkcie,“ povedal Otaiba.

Na jeho slová nadviazal iracký minister pre ropu Ihsan Abdul-Jabbar Ismail, ktorý povedal, že OPEC+ sa bude snažiť dosiahnuť rovnováhu na trhu. „Ak to OPEC+ bude vyžadovať, môžeme zvýšiť produkciu,“ povedal s tým, že globálna aliancia producentov ropy bude diskutovať o rozhodnutiach o dodávkach na svojom ďalšom stretnutí v apríli 2022.

Čo sa bude diať ďalej

V súčasnosti  je zrejmé, že situácia s ropou sa nevyrieši zo dňa na deň a jej cena pravdepodobne zostane stále vysoká. Mierne ochladenie však priniesla správa z Číny, ktorá opäť zavádza lockdowny, na potlačenie rastu nových prípadov koronavírusu. Celkovo Čína zatvorila najmenej 11 miest a okresov po celej krajine, vrátane južného technologického centra Shenzhen, kde žije 17 miliónov ľudí. Lockdown má pokračovať, kým sa situácia nezlepší.

Na túto správu zareagovala ropa prepadom o takmer 7 % a v súčasnosti sa pohybuje na cene okolo 107 dolárov za barel Brentu a 104 dolárov za barel WTI. Poprední ekonómovia však predpovedajú, že do konca roka sa jej cena pravdepodobne ešte výrazne zvýši. Napríklad jedna z najväčších investičných bánk Goldman Sachs predpovedá do konca roka cenu 175 dolárov za barel Brentu. Globálna ekonomika bude podľa nej čeliť jednému z najväčších šokov v dodávkach energie vôbec.

„Sme presvedčení, že sankcie voči Rusku by mohli spustiť potenciálne veľký pokles dodávok ropy, ktorý by prekreslil globálnu energetickú mapu,“ uviedla banka s tým, že uvoľnenie núdzových zásob ropy ani vyššia produkcia by nedokázali pokryť nedostatok dodávok.