Cena potravín na Slovensku je ôsma najvyššia v EÚ, aj tak nimi plytváme

Foto: Freepik

Pätina rodinného rozpočtu ide na potraviny

Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat minie bežná slovenská domácnosť mesačne na nákup potravín takmer 20 % výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria približne 14 % z celkových nákladov.

Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku (spolu s Francúzskom) ôsme najvyššie v Európskej únii. V roku 2022 boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ, a to o 1,9 %, v roku 2023 dokonca až o 6,7 %. U susedov z V4 nakúpime potraviny v priemere lacnejšie, a to o 5 % v Maďarsku, o 7 % v Česku a o 27 % v Poľsku.

Predchádzajúce dva roky 2022 a 2023 boli na Slovensku v znamení rekordne vysokých dvojciferných úrovní inflácie potravín (18,6 % a 17,3 %). V roku 2024 už nastal podstatne pomalší rast cien potravín, ktorý sa počas prvých ôsmich mesiacov nachádzal v rozpätí od 0,1 % do 4,9 %, a dosiahol priemernú úroveň 1,8 %.

Niekto nemá na obed, iný plytvá potravinami

Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, no poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 18 % slovenských domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi, ale aj domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, pretože podľa údajov Eurostatu si v Únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť 9,5 % domácností.

V roku 2021 pripadalo na jedného obyvateľa Slovenska 99 kilogramov potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 67 %, teda 66 kilogramov na jedného obyvateľa. Zvyšných 33 %, teda 33 kilogramov na hlavu, tvoril potravinový odpad z prvovýroby (4 %), z potravinárskeho priemyslu (23 %), z maloobchodu a distribúcie (3 %) a zo stravovacích zariadení (2 %).

Práve tento druh odpadu je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov, a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach. Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.

Kuchynský bioodpad triedime už viac ako tri roky

Samosprávy na Slovensku majú od 1. júla 2021 povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je minimalizovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Dôvod je prioritne environmentálny – ak takýto odpad skončí na skládkach, stáva sa významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov.

Výnimku a odklad do 31. decembra 2022 mali iba Bratislava, Košice a Prešov, ktoré zo zmesového komunálneho odpadu vyrábajú teplo a elektrinu v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa dodnes netýka tých samospráv alebo ich častí, ktorých domácnosti bioodpad z kuchyne na 100 % kompostujú.

Slovenské domácnosti zatiaľ netriedia naplno

V súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci asi najčastejšie skloňujú pojmy – potenciál, kvalita a vzdialenosť. „Slovenské domácnosti sa síce triedeniu kuchynského bioodpadu nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno. Časť bioodpadu z kuchyne tak končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny odpad,“ hovorí generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) a jeden z autorov Bielej knihy odpadového hospodárstva v SR Ján Chovanec.

Vytriedený KBO však podľa neho často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov. Aj preto draho vyzbieraný kuchynský bioodpad nekončí vždy v bioplynovej stanici či v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom zariadení na spracovanie a ich bioodpad je často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov, čo nie je ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie.

Čo prezrádza analýza Zväzu odpadového priemyslu

Podľa predbežnej analýzy Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) na vzorke približne 650 slovenských samospráv, ktorú plánuje zverejniť v najbližšom období, bolo v roku 2023 v daným obciach a mestách vyprodukovaných približne 29,1-tisíc ton KBO. Rozpätie produkcie bioodpadu z kuchyne je v jednotlivých samosprávach veľmi široké, od 0,009 až po 133 kilogramov na osobu.

Extrémne nízku produkciu takéhoto odpadu pod jeden kilogram na hlavu vykázalo celkovo 118 obcí. Produkcia KBO tak zostáva podľa predbežných výsledkov analýzy ZOP stále veľmi nízka. Priemerná produkcia na jedného obyvateľa u sledovaných obcí je za rok 2023 len na úrovni 11,8 kilogramu KBO na osobu.

Odborníci upozorňujú na príliš prísnu reguláciu

Podľa odborníkov zo ZOP je súčasné nastavenie zberu bioodpadu z domácností až príliš regulované a nastavené príliš všeobecne pre všetky samosprávy bez ohľadu na ich individuálne potreby a špecifiká. Ide predovšetkým o frekvenciu vývozu, ktorá sa odvíja od obdobia roka a typu používanej nádoby. To však odborníci považujú za zbytočnú prekážku, ktorá môže brániť efektívnejšiemu triedenému zberu KBO. Celý systém je potrebné deregulovať a prispôsobovať regionálnym podmienkam.

„Snaha o určité zvýhodnenie jedného systému zberu a spracovania kuchynského odpadu v podobe používania nádob s otvormi sa neosvedčila. Rovnako ani fixná frekvencia nastavená podľa druhu nádoby nedáva v mnohých prípadoch ekonomický a ani ekologický zmysel. Kompostovateľné vrecká, ktoré sa musia rozložiť v dostatočnom čase v kombinácii s dierkovanými nádobami, možno dávajú zmysel pre kompostárne, no pre bioplynové stanice sú, naopak, výraznou technologickou komplikáciou,“ spresňuje Ján Chovanec.

Náklady spojené so zberom a spracovaním kuchynského odpadu patria k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve miest a obcí. „Rozhodovanie o najlepšom systéme zberu kuchynského odpadu by preto malo zostať výhradne na samosprávach, zberových spoločnostiach a koncových zariadeniach na spracovanie odpadu,“ dodáva odborník.