Finančné novinky 23. - 29. marec 2026: Burzy padajú, vojna visí vo vzduchu a Európe hrozí energetický blackout

Foto: Unsplash

Trhy jedným dychom

Trhy vo fáze pokročilej schizofrénie. Asi tak by sa dal nazvať tento týždeň na globálnych trhoch. Pondelok a utorok sa trhy ocitli v zelených číslach po tom, čo si Trump rozmyslel bombardovanie iránskych elektrární. V stredu sa začala situácia opäť meniť a čierny štvrtok poslal index Nasdaq do oficiálnej korekcie (pokles o viac ako 10 % od októbrových maxím), pričom väčšina hlavných indexov sa už obchoduje pod svojím 200-denným priemerom.

Najcitlivejšie reagujú malé firmy z indexu Russell 2000, ktorým neprospieva kombinácia vyšších úrokových sadzieb a drahej ropy Brent na hranici 100 USD. Práve malé firmy sa ocitli v korekčnom pásme ako prvé. Výnosy 10-ročných dlhopisov tak vyskočili na 4,46 %, čo je najvyššia hodnota za takmer rok. Ani Bitcoin sa nemá čím chváliť, od začiatku roka odpísal 24 % a od svojich maxím stratil takmer už polovicu hodnoty. Svetová energetická kríza sa medzitým prehlbuje a núdzové opatrenia vlád pripomínajú snahu hasiť požiar pohárom vody.

Najväčšie riziko visí nad Áziou, ktorá je z 80 % závislá od dodávok cez Hormuzský prieliv. Taiwan, kľúčový mozog svetovej výroby čipov (na tomto ostrove sa nachádza najväčší výrobca čipov na svete TSMC), šokoval vyhlásením, že má zásoby plynu už len na ďalších 11 dní. Ak sa potvrdia úvahy o pozemnej operácii USA s cieľom obsadiť ostrov Charg, kde Irán sústreďuje 90 % svojho ropného exportu do Číny, s veľkou pravdepodobnosťou nás čaká energetický šok, aký si moderná história nepamätá.

Mag 7 už premenenovali na Lag 7. Asi každý, kto aspoň raz v živote hral počítačové hry, zažil lagovanie (oneskorené reakcie hry). Investori, ktorí majú pozície v členoch skupiny s názvom Magnificent 7 (Nvidia, Apple, Microsoft, Google, Amazon, Tesla a Meta), majú teraz podobný pocit. Kliknú na „buy“ a akcie nereagujú, aspoň teda nie smerom nahor. Skupina siedmich statočných, ktorá ešte koncom roka 2025 svojou trhovou kapitalizáciou schovala do vrecka HDP celej Európskej únie, dnes funguje skôr ako kotva. Investori s hrôzou sledujú, ako Google, Microsoft, Amazon a Meta plánujú v roku 2026 naliať do AI infraštruktúry 650 miliárd USD, čo je mimochodom o 60 % viac než vlani.

Trh sa začína legitímne pýtať, kedy tieto investície konečne prinesú reálny zisky, a nie len nekonečné účty za elektrinu a čipy. Najväčšiu ranu schytal Microsoft, ktorého akcie sa po vlnách softvérových výpredajov prepadli o 32 % od svojich maxím. Najnovšie členom Big Techu nepomohli ani právne problémy. Súd v Los Angeles rozhodol, že Meta a Google zodpovedajú za to, že ich aplikácie sú navrhnuté tak, aby si na nich mladí ľudia vytvárali závislosť. Mladej 20-ročnej žene tak musia vyplatiť odškodné 6 miliónov USD. Hoci je táto suma pre nich len „bakšiš“, zamietnutie ich tradičnej obhajoby otvára dvere pre tisíce ďalších žalôb.

Možno to neviete, ale Vaša kryštálová guľa nebude fungovať. Pravdepodobne všetci, čo investujeme, sa v posledných dňoch dívame na to, ako naše portfólia krvácajú. Sledovanie červených čísel počas vojny v Iráne vyvoláva v investoroch biologickú túžbu „niečo urobiť“, no štatistika je neúprosná, časovanie trhu je cesta do pekla. Dajme si príklad. Ak by ste vlani vynechali len 10 najlepších dní v indexe S&P 500, váš zisk 16,4 % by sa švihnutím prútika preklopil do straty -9,5 %. Takto by to bolo v drvivej väčšine rokov v prípade S&P 500.

Naša evolučná averzia k strate nás núti vnímať poklesy dvakrát intenzívnejšie než zelené čísla, čo nás často vedie k iracionálnym pokusom o útek z trhu. Keby sa niekto zázračne trafil a každý jeden nákup by zrealizoval na absolútnom historickom vrchole, tesne pred brutálnym pádom, či už išlo o rok 1980 pred veľkým prepadom, Čierny pondelok v roku 1987, prasknutie technologickej bubliny v roku 2000 alebo finančnú krízu v roku 2007. Hoci by sa mohlo zdať, že takýto človek musí byť v hlbokej strate, jeho skutočná sila nespočívala v tom, kedy do vlaku nastúpil, ale v tom, že z neho nikdy nevystúpil. Nedopustil sa totiž najväčšej chyby, panického predaja. Sila dlhodobého investovania, napríklad 30-ročnej disciplíny, dokáže pri pravidelnom vklade 500 EUR vyčariť konečný stav účtu cez 570 000 EUR.

Vaše vlastné úspory by pritom tvorili len tretinu tejto sumy. O ostatné sa postaral čas a zložené úročenie. Preto jedna rada odo mňa. Odstúpte si od grafu. Pri pohľade zblízka vyzeral rok 1987 ako koniec sveta, no z perspektívy štyroch dekád je vtedajší „vrchol“ len zanedbateľným hrbolčekom na súčasnom grafe. Nečasujte a nevymýšľajte zázraky ani pri súčasnom krvácaní trhov. 

Dátové centrá posielajú kancelárie do dôchodku. Ešte chvíľu z väčšej časti na akciových trhoch ostaneme. Príbeh rastu na akciových trhoch sa totiž vo veľkej miere točí okolo dátových centier. Výdavky na ich výstavbu po prvýkrát v histórii prekonali investície do kancelárskych budov. Kým v roku 2015 tieklo do serverovní „skromných“ 20 miliárd USD, tento rok sa suma vyšplhala na rekordných 45 miliárd USD. Umelá inteligencia sa stáva novou kľúčovou infraštruktúrou, pričom globálne investície do týchto „katedrál dát“ by mohli do roku 2030 dosiahnuť 6,7 bilióna USD, čo je pre lepšiu predstavu viac ako veľkosť ekonomík Veľkej Británie a Francúzska dohromady.

Potulky svetom 

Taskmaster Trump určuje deadliny, potom ich sám poruší. Tradične sa na začiatku pozrime, čo nového na linke Washington-Teherán. Tento týždeň to bola naozaj radosť sledovať, uznajte sami. Ešte v sobotu minulého týždňa dal Trump Iránu ultimátum, že ak neotvoria Hormuz do 48 hodín, tak im zničí elektrárne. Jeho stratégovia mu poradili, aby bol pri vyjednávaniach obozretnejší a nestanovoval konkrétne dátumy, pretože v prípade, že nebudú dodržané, bude to vyzerať (doplňte si Vy ako). Trump ich poslúchol po svojom a v pondelok trhy upokojil, keď na svoju sociálnu sieť Truth Social napísal, že vojna má na 5 dní pauzu. V tomto príspevku napísal, že dôvodom sú produktívne rozhovory s Iránom.

Najvyšší predstavitelia revolučných gárd sa museli na seba dlho podozrievavo zazerať, kým si nepripustili možnosť, že Trump možno vedie produktívne rozhovory sám so sebou. Údajné diplomatické rozhovory boli vyvrátené aj tým, že Irán vo veľkom útočil na Katar, Saudskú Arábiu a Kuvajt. Utorok večer bol predstavený 15-bodový mierový plán zo strany USA, ale Irán z neho nebol dvakrát nadšený a tak navrhol svoj 5-bodový plán, ktorý sa však v ničom nezhodoval s tým americkým. Medzitým svet obletela správa, že dve iránske balistické rakety mali za cieľ zasiahnuť americkú základňu v atole Diego Garcia v indickom oceáne, ktorý je od iránskej pevniny vzdialený 3800 km.

Aj keď jedna zlyhala a jedna bola zostrelená, potenciálne by rakety Iránu vedeli doletieť až do Európy. Po novom si tak Irán začal účtovať akýsi druh „mýta“ vo výške 2 milióny USD lodiam, ktoré chcú preplávať cez Hormuz. Podľa najnovších informácií už minimálne dve lode tento poplatok zaplatili. Americký prezident teda odložil piatkový termín na otvorenie Hormuzského prielivu. Teraz má Teherán čas do 6.apríla. Neviem teda, ako veľmi si zobral rady svojich stratégov k srdcu, ale pravdou je, že lode už cez prieliv plávajú, ale o tom, ktoré môžu prejsť a ktoré nie, rozhoduje Irán.

Ukrajinské drony menia ruské rafinérie na drahý šrot. Ukrajina už pred nejakým časom prepla na stratégiu systematického ničenia ruskej ropnej infraštruktúry, čím cielene zasahuje ekonomické „pľúca“ agresora, ktorému USA, teda pardon SŠA, poskytli toľko potrebný kyslík vo forme vyšších cien ropy. Rusko tiež pritvrdzuje a najnovšie posiela na Ukrajinu tisíc dronov denne. V stredu bol jedným dronom zničený kostol v meste Ľvov, ktorý sa radil medzi svetové dedičstvo UNESCO. Vďaka 90 % úspešnosti protivzdušnej obrany, ktorá šetrí drahé rakety Patriot dokáže Kyjev uvoľniť kapacity na údery hlboko za ruskými hranicami.

Výsledok? Kľúčové baltské exportné uzly ako Primorsk a Usť-Luga čelia 40 % narušeniu kapacity, po ukrajinských útokoch. Usť-Luga je dôležitým exportným uzlom hnojív, ropy a uhlia. Hoci ropa na svetových trhoch zdražela o 60 %, Rusko z toho kvôli zničeným terminálom neprofituje toľko, ako by vďaka vyšším cenám ropy mohlo. Do hry navyše vstupuje Londýn, ktorý schválil zabavovanie lodí ruskej „tieňovej flotily“, čím prehlbuje fiškálne problémy Kremľa. Kým Biely dom začína byť nervózny z globálnej energetickej inflácie a tlačí Kyjev do územných ústupkov, ukrajinské vedenie vníma západné bezpečnostné garancie bez prítomnosti vojsk len ako bezcenný kus papiera.

Bella Meloni Ciao. Túto známu protifašistickú pieseň z druhej svetovej vojny si mali možnosť zaspievať sudcovia a prokurátori v Paese della Dolce Vita. Taliansko sa totiž ocitlo v bode zlomu po tom, čo voliči v pondelok zmietli zo stola referendum o reforme súdnictva, čím vystavili premiérke Giorgii Meloni najnepríjemnejší účet od jej nástupu v roku 2022. Premiérka, ktorej vláda je najstabilnejšia od konca druhej svetovej vojny, doteraz presadzovala jeden zákon za druhým a začala nadobúdať auru neporaziteľnej líderky. Tomu je však koniec a je veľmi ťažké si predstaviť, ako bude premiérka presadzovať sociálne reformy, ktoré Taliansko potrebuje ako soľ. Okrem prvej porážky Meloni faktom totiž zostáva aj exodus mladých talianov do zahraničia. Za poslednú dekádu odišlo milión absolventov, čo taliansku ekonomiku stálo 130 miliárd EUR.

Výsledkom je priam demografický horor. V krajine je už viac ľudí nad 65 rokov než pod 35 a takmer 15 % celého HDP pohltia dôchodky, zatiaľ čo podpora rodín patrí k najnižším v EÚ. S pôrodnosťou na historickom minime (318 000 detí ročne) a miliónovými stratami obyvateľstva Taliansko pripomína štát, kde sa odkladanie založenia rodiny stalo národným športom kvôli drahému bývaniu a minimálnemu rastu miezd. Aspoň teda na juhu krajiny.  Ak sa Taliansku nepodarí zastaviť tento odliv mozgov a demografický pád, ani ikony ako Fiat či Pirelli nezachránia sociálny systém, ktorý sa pomaly, ale isto mení na neudržateľnú pyramídovú hru, podobne ako je tomu vo Francúzsku. Takže mi len zostáva konštatovať, che confusione!

Ekonomika pod Tatrami

Daj to len na pol plynu. Zrejme to si budú onedlho hovoriť Európania pri všetkom, kde bude možné znížiť spotrebu energie. Zima totiž ani poriadne neskončila a už sa hovorí o tej ďalšej a to v kontexte energetických zásob. Ceny plynu na Starom kontinente vyleteli od začiatku vojny v Iráne o 70 %. Ešte horšie je konštatovanie, že zásobníky sú poloprázdne a kvôli horiacemu Blízkemu východu a zablokovanému Hormuzu hrozí úplný výpadok dodávok LNG z Kataru, ktorý tvrdí, že oprava jeho infraštruktúry bude trvať roky. O zvyšné tankery na trhu navyše agresívne súťaží hladná Ázia. Portugalsko už preventívne vyhlásilo krízový stav, zatiaľ čo priemyselné motory ako Nemecko a Holandsko patria kvôli nízkym zásobám k najrizikovejším regiónom.

Analytici varujú pred návratom cien k úrovniam 100 až 200 EUR/MWh, avšak iba za predpokladu, že vojna bude mať dlhého trvania. To by však znamenalo brutálny inflačný šok a ekonomické KO, voči ktorému bude ECB prakticky bezmocná, takže čakajte vyššie sadzby a s tým aj drahšie hypotéky. Pre slovenské domácnosti a náš energeticky podvyživený priemysel to neveští nič dobré, sme totiž pupočnou šnúrou naviazaní na nemecký trh, ktorý momentálne lapá po dychu. Nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reiche tvrdí, že ak bude konflikt pokračovať, mohlo by ku koncu apríla alebo v máji dôjsť k nedostatku dodávok energie. Naše zásobníky plynu sú v súčasnosti naplnené na 24 %, čo tiež nie je zrovna najviac.

Erik Tomáš, a.k.a. Odvodový vykupiteľ. Zakončil by som tohto týždňový prehľad niečím pozitívnym. Štát totiž odpúšťa odvody najchudobnejším SZČO. Minister práce Erik Tomáš hodil lano 30-tisíckam drobných podnikateľov s nízkymi príjmami. Podľa novej novely, ktorú podal koncom týždňa, sa živnostníci, ktorých ročný zárobok nepresiahne 10,5-násobok životného minima (aktuálne necelých 2 900 EUR), úplne vyhnú plateniu sociálnych odvodov. Toto oslobodenie sa navyše vzťahuje aj na pripravovaný mikroodvod (131 EUR pre všetkých), ktorý má začať platiť od júla. Hranica príjmu sa bude automaticky zvyšovať každý rok, čo má pomôcť najmä ľuďom podnikajúcim v malom rozsahu prežiť súčasné turbulentné obdobie bez toho, aby ich zlikvidovali odvody. PS: Nezabudnite na daňové priznanie.