Budeme mať najvyšší deficit štátneho rozpočtu od veľkej finančnej krízy

Zdroj: Freepik

Ako sa bude vyvíjať inflácia

„Ľudí najviac trápi rast cien a ich vplyv na reálne príjmy. Dobrou správou je dynamický rast miezd, no ten však ešte stále nestačí na kompenzovanie rastu inflácie. Aj preto očakávame pokles reálnych príjmov domácností v tomto roku o 1,2 %, pričom na ich nárast si budeme musieť počkať do budúceho roka,“ hovorí guvernér NBS Peter Kažimír.

Príčinou podľa jeho slov je stále intenzívny rast cien tovarov a služieb. Tohtoročná priemerná inflácia by podľa predikcie Národnej banky Slovenska mala dosiahnuť 10,9 %, čo označil sa mimoriadne vysoké číslo. V budúcom roku by sa však už mala stabilizovať na úrovni 6 %, čo je z pohľadu budúceho rastu miezd pre občana – spotrebiteľa úroveň, keď sa už jeho reálne príjmy budú vedieť dostať do plusu.

Napriek tomu však vidí aj riziká, ktoré v nasledujúcom roku prinesie nevyhnutné dorovnanie regulovaných cien energií pre domácnosti a tiež dynamicky sa vyvíjajúce ceny na trhu. Naopak, inflačné tlaky už odznievajú pri potravinách, ktoré boli v uplynulých mesiacoch najväčším ťahúňom cien smerom nahor. Cenu spotrebných tovarov zase bude tlmiť silnejší výmenný kurz eura a nižšia inflácia dovážaných produktov.

Príchod ekonomického rastu je neistý

Naopak, ekonomická situácia na Slovensku sa nevyvíja podľa predpokladov z predchádzajúcich období. Budúci vývoj slovenskej ekonomiky a najmä príchod jej očakávaného rastu je podľa analytikov centrálnej banky značne neistý.

„Vzhľadom na vysokú otvorenosť slovenskej ekonomiky možno očakávať, že ochladenie zo zahraničia sa dotkne aj Slovenska v podobe slabšieho zahraničného dopytu po našich výrobkoch. Prísnejšia menová politika a zhoršený prístup k financovaniu budú vo významnej miere tlmiť úverové aktivity pre podniky aj domácnosti. Rast ekonomiky bude v budúcom roku pomalší, ako boli naše očakávania v lete,“ konštatujú odborníci z NBS.

„V prvom polroku tohto roku sa slovenskej ekonomike darilo nad očakávanie dobre. Budúci rok je však podstatne menej ružový. Zlou správu pre tento rok je predpokladaný nárast ekonomiky len o 1,5 %, ktorý sme oproti predchádzajúcej predikcii znížili o celého pol percenta,“ vysvetľuje situáciu P. Kažimír.

K postupnému zlepšeniu by malo dôjsť až v nasledujúcich rokoch. V roku 2024 sa počíta s rastom hrubého domáceho produktu (HDP) o 2,7 % a v roku 2025 o 3,4 %.  

Máme problém s udržateľnosťou verejných financií

Za zásadné domáce riziko označil aj súčasný stav verejných financií. Udržateľnosť verejných financií Slovenska totiž patrí k najhorším spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie, čo predstavuje významný faktor zraniteľnosti slovenskej ekonomiky. Na základe aktuálneho odhadu analytikov NBS by mal deficit v tomto roku dosiahnuť úroveň 5,5 %. Predstavuje to najvyšší deficit od veľkej finančnej krízy v rokoch 2009 až 2010.

„Je preto nevyhnutné v čo najkratšom čase prijať adekvátne konsolidačné opatrenia na ozdravenie verejných financií v rozsahu, ktorý zabezpečí ich návrat na cestu dlhodobej udržateľnosti. Tempo a nastavenie konsolidácie by zároveň nemali zásadným spôsobom oslabiť výkonnosť ekonomiky,“ konštatuje centrálna banka vo svojej správe.

Ako uvádza ďalej, „potreba ozdravenia verejných financií prichádza v období, keď je zároveň potrebné sa v plnej miere sústrediť na štrukturálne reformy a modernizáciu ekonomického modelu. Závisí od toho dlhodobo udržateľný a konkurencieschopný rast Slovenska“.