Bude zdieľaná ekonomika, aj napriek koronakríze, ekonomikou budúcnosti?

Foto: Shutterstock

Dnes už v segmente zdieľanej či inak nazývanej kolaboratívnej ekonomiky fungujú rôzne typy služieb – od poskytovateľov ubytovania, prepravcov, cez coworkingové centrá, finančné služby či súkromné zdravotné zariadenia.

Rozvoj zdieľanej ekonomiky potvrdzuje aj snaha rôznych organizácií či jednotlivcov žiť ekologickejšie a znižovať spotrebu materiálnych, potravinových alebo energetických zdrojov planéty. Podľa údajov Eurostatu je zdieľaná ekonomika výrazným prínosom pre ekonomiku štátu a jej formy sa stále rozširujú.

Zdieľaná ekonomika by mohla pomôcť k rýchlejšiemu oživeniu

Zdieľaná ekonomika sa v ostatných rokoch stáva čoraz obľúbenejšou. Dôkazom je jej rast, zvyšovanie jej podielu na HDP, ako aj vznik nových segmentov, ktoré sa rozhodli využívať jej výhody.

Koronakríza však jej rastúci priebeh spomalila, keďže mnohým takýmto podnikateľom zmrazila tržby. Analytici ale odhadujú, že napriek tomu by mohla byť súčasťou stimulov k naštartovaniu ekonomického rastu nielen u nás, ale aj v zahraničí. Výhody v nej vidia najmä menšie podniky a jednotlivci, keďže poskytuje nové podnikateľské možnosti pre každého, kto má čo ponúknuť.

Aj väčšie firmy začínajú uvažovať nad novými možnosťami, čím dochádza k zmene pracovných priestorov aj u zamestnancov. „Máme informácie, že zamestnanci pracujúci vo veľkých firmách, ktorí dosiaľ využívali veľké kancelárske priestory, dostanú v budúcnosti viac možností pracovať z domu alebo zo zdieľaných priestorov,“ uvádza PR manažérka pracovného portálu Profesia Nikola Richterová.

Prenajímajú regály obchodným partnerom vo svojej predajni

Niektorým podnikateľom zdieľaná ekonomika výrazne pomohla najmä v čase koronakrízy. Ide najmä o segment majiteľov obchodov v nákupných centrách, ktorí začali navzájom zdieľať obchodné priestory, aby ušetrili na vysokých nájmoch. Najčastejšie ide o malých predajcov, ktorí samostatne fungujú najmä vďaka svojim e-shopom, no s cieľom dostať sa bližšie k svojim zákazníkom a znížiť svoje náklady, zdieľajú obchodné priestory.

„Pôvodne sme začínali s kioskom v pasáži, ale ekonomika bola neúprosná, tržby pokrývali najmä nájomné. Mať v nákupnom centre predajňu sa stalo realitou až vtedy, keď sme viacerí spojili sily, naša spoločnosť si v nákupnom centre prenajala obchodné priestory, a začali sme v nich prenajímať regály ďalším obchodným partnerom,“ hovorí majiteľ obchodu Pop Up Store Patrik Gunda. Vďaka tomu sa firme podarilo rozšíriť svoj sortiment aj počet zákazníkov.

Vďaka zdieľaniu priestorov väčšina malých predajní zvládla ekonomicky náročné časy počas koronakrízy. „Ak by mala každá značka vlastný kiosk, v čase koronakrízy by 90 % z nich skrachovalo. To sa však nestalo. Opätovne sa potvrdilo moje presvedčenie, že zdieľaná ekonomika je ekonomikou budúcnosti,“ tvrdí P. Gunda.

Zisky klesli viacerým, aj coworkingovým centrám  

Podľa analytikov koronakríza spôsobila výrazný pokles ziskov aj v ďalších segmentoch zdieľanej ekonomiky. Najmä v ubytovacích a prepravných službách predstavuje prepad príjmov až 70 %. Ďalšími, ktorých sa pandemická kríza dotkla, boli coworkingové centrá, online finančné služby či zdravotné zariadenia.

Spoluzakladateľka Coworkingu Cvernovka a Kolabo Coworking Michala Hrnčiarová zaznamenala výrazný pokles príjmov, na ktoré ich centrum spolupráce nebolo pôvodne zvyknuté.

„Koronakríza sa nás dotkla masívnym spôsobom. Počas prvého lockdownu sa nám vymenilo 40 % stabilných členov, medzi ktorých patrili najmä eventové agentúry či grafické štúdiá. Počas troch mesiacov počet našich coworkerov klesol na 50 %. Od uvoľnenia opatrení v júni sme sa síce začali pomaličky vracať k pôvodným číslam, ale zastali sme pri zhruba 80 %,“ približuje M. Hrnčiarová. 

Pomoci od štátu sa centrum nedočkalo. Záujem pomôcť však prejavili iní. „Pomohla nám Tatra banka, ktorá nám okamžite pozastavila splátku firemného úveru a Telekom nám zas pozastavil platby za službu internetového pripojenia, keďže sme coworking v nákupnom centre museli mať úplne zavretý,“ dodáva M. Hrnčiarová.

Finančný portál Žltý melón už prekonal svoj predkrízový stav

Neistota na trhu spojená so šírením nového koronavírusu sa rovnako dotkla aj online finančného portálu Žltý melón, vďaka ktorému si ľudia môžu peniaze požičiavať za výhodnejšie úrokové sadzby ako v bankách, a iní zase môžu svoje peniaze investovať.

„Kríza sa nás dotkla najmä znížením denne preinvestovaných peňazí na portáli. Prepad na úrovni približne 30 % po vypuknutí krízy však nebol taký dramatický, ako sme sa obávali. Svoj vrchol dosiahol v prvej polovici apríla a odvtedy sa správanie používateľov postupne vracalo do predkrízového stavu,“ opisuje predseda portálu Žltý melón Roman Feranec.   

Krízu však napokon zvládli a už v septembri prekročili svoju predkrízovú úroveň produkcie, keď sa na Žltom melóne preinvestovalo viac ako 500-tisíc eur. Na pomoc od štátu po prepuknutí koronakrízy však takisto nedosiahli.

„Čo sa týka prípadnej dotačnej alebo úverovej štátnej pomoci, ktorá by sa nám zišla najmä počas prvých mesiacov od vypuknutia krízy, tak vládou schválené schémy pomoci sa na nás z rôznych dôvodov nevzťahovali a výpadky príjmu sme museli vykryť z vlastných zdrojov,“ tvrdí R. Feranec.

Súkromné zubné kliniky boli otvorené, aj keď bez pacientov

Koronakríza sa najmä v prvej vlne dotkla aj súkromných zdravotných zariadení, medzi ktorými sa ocitli aj tie, ktoré poskytujú dentálnu starostlivosť. Keďže k zubárom mnohí pacienti zo dňa na deň prestali chodiť z dôvodu prijatých protiepidemiologických opatrení, aj tieto kliniky zaznamenali prepad svojich tržieb.

„Už v prvej vlne sme boli ako súkromné zdravotné zariadenie veľmi znevýhodnený sektor, pretože premiér osobne vyzval, aby pacienti nenavštevovali stomatológov, a tak nám prakticky ,zavrel´ pacientov. Na druhej strane sme ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali otvorené, no kompenzácie od štátu sa nás netýkali aj napriek tomu, že tržby sme nemali takmer žiadne,“ vysvetľuje manažér zubnej kliniky Dr. Martin Daniel Kodaj. Situácia sa však aj v tejto oblasti stabilizovala a zubná klinika funguje aj naďalej.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.