Britskí poslanci odmietli dohodu o brexite

Zdroj foto: Wikimedia Commons

Brexit nastane o polnoci z 29. marca na 30. marca. Pred hlasovaním sa špekulovalo aj o tom, že by sa odchod Veľkej Británie mohol odsunúť, stopercentne vylúčené nebolo ani nové referendum. 

Pôvodne sa o dohode malo hlasovať už 11. decembra minulého roku, no britská premiérka Theresa Mayová hlasovanie odsunula vzhľadom na obavy, že by dohoda v parlamente neprešla.

Britská vláda má pred sebou niekoľko prekážok, ktoré bránia odchodu Veľkej Británie z EÚ bez dohody. V januári poslanci schválili dodatok k zákonu o rozpočte, ktorý v prípade „tvrdého brexitu“ obmedzuje právomoci vlády pri využívaní prostriedkov získaných z daní. Skomplikoval by sa tak chod britských úradov, na použitie prostriedkov by vláda potrebovala súhlas parlamentu. Už to bola jasná správa o tom, že Theresa May čelí veľmi silnej opozícii v parlamente. 

Čo bolo v dohode?

Dohoda, ktorá bola v utorok v parlamente počítala s tým, že účet za brexit sa vyšplhá na na 42 miliárd eur. Zo znenia dohody, ktorá bola v parlamente, je jasné, že EÚ sa nestihla s Veľkou Britániou dohodnúť  na definitívnom znení dohody, preto je súčasťou dohody prechodné obdobie trvajúce do konca decembra 2020. Počas tohto obdobia bude „až na drobné výnimky“ platiť vo Veľkej Británii legislatíva EÚ. Veľká Británia však nebude mať zastúpenie v orgánoch EÚ. Návrh dohody počíta s tým, že trvanie prechodného obdobia bude možné predĺžiť o dva roky. 

EÚ sa dokázala s Veľkou Britániou dohodnúť na zachovaní práv občanov. Občania EÚ žijúci vo Veľkej Británii a britskí občania žijúci v EÚ si zachovajú svoju súčasnú pozíciu aj po brexite. Kľučové je, aby žili v hostiteľskej krajine pred ukončením prechodného obdobia. Aj v tejto oblasti čaká obe strany veľa práce, mnoho ďalších okolností okolo budúcej migrácie je aj naďalej nejasných. 

Ďalšou veľmi diskutovanou oblasťou je budúcnosť írskej hranice, teda hranice medzi írskom, členskou krajinou EÚ, a Severným írskom. Dohoda sa jednoznačne snaží zabrániť vzniku tvrdej hranice. Dohoda preto ráta s írskou poistkou. Tá hovorí o tom, že vznikne spoločný colný priestor medzi EÚ a Britániou. Pre Severné írsko by tento režim znamenal zachovanie veľkého množstva práv. Tento režim zostane v platnosti až do momentu, kým ho nenahradí iná dohoda. Práve toto riešenie má zabrániť vzniku tvrdej hranice. Práve okolo írskej poistky boli pred hlasovaním o dohode najväčšie spory. Kritika tohto riešenia smeruje najmä k tomu, že Veľká Británia by sa prostredníctvom írskej poistky istým spôsobom pripútala k EÚ na neurčito. 

Dohoda myslela aj na riešenie budúcich sporov.  Pre tieto prípady počíta dohoda so vznikom spoločnej komisie, ktorá sa bude sporom venovať. 

Špecifická pozornosť sa venuje oblastiam Gibraltáru a Cypru. Gibraltár je územie na juhu Španielska, ktoré ale je pod britskou správou. Španielsko bude v duchu dohody s Gibraltárom spolupracovať v rozpočtovej oblasti, taktiež v oblastiach ochrany životného prostredia, rybolovu, policajnej a colnej spolupráce. Memorandum o porozumení medzi Španielskom a Gibraltárom je taktiež súčasťou dohody a je základom pre spoluprácu v ďalších oblastiach.

Na Cypre sú v hre britské vojenské základne. Práva občanov, ktorí na týchto základniach pracujú by podľa dohody zostali nezmenené.   

S dohodou, či bez nej, je konkrétna podoba budúcich vzťahov v tejto chvíli do veľkej miery nejasná.