Brexit: 5 veľkých ekonomických otáznikov

Aké budú ekonomické vplyvy brexitu?

Hoci bolo referendum už pred niekoľkými mesiacmi, stále je komplikované prognózovať ekonomické vplyvy brexitu na Veľkú Britániu a EÚ. „Samotné ekonomické vplyvy brexitu je v súčasnosti ešte veľmi ťažké odhadovať. Všetko bude závisieť najmä od toho, ako bude Londýn a Brusel ohľadom brexitu ďalej postupovať, aké obchodné dohody medzi sebou uzatvoria a či urobia naozaj všetko pre to, aby ochránili ekonomiky oboch zoskupení. Od úrovne vzájomných dohôd potom bude závisieť to, k akému výraznému obmedzeniu medzinárodného obchodu dôjde a ako to naruší podnikateľské prostredie,“ hovorí Jana Glasová, analytička Poštovej banky.

Výrazné škody nastanú, ak rokovania nebudú prinášať reálne výsledky. Ak by sa Londýn a Brusel nevedeli dohodnúť na obojstranne výhodných obchodných dohodách, ekonomiky oboch zoskupení na to doplatia. Vplyv na európsku ekonomiku by zrejme nebol až taký výrazný ako v prípade Británie, napriek tomu však platí, že čím ťažšie sa budú rodiť vzájomné dohody, tým tvrdšie budú vplyvy brexitu.

Aký vplyv malo rozhodnutie o brexite doteraz?

Britská ani európska ekonomika sa rúcať nezačala. Podľa odhadov britská ekonomika posilnila v štvrtom kvartáli minulého roka o 0,6 %, teda rástla rovnakým tempom ako v predchádzajúcich mesiacoch. „Najväčším prekvapením po zverejnení výsledku referenda bola skutočnosť, že ostrovná ekonomika nepoľavila, ale sa jej práve naopak začalo lepšie dýchať,“ hovorí Marek Gábriš, analytik spoločnosti ČSOB. Prispelo k tomu oslabenie britskej meny.

Brexit však doposiaľ pôsobil len obmedzene a výraznejšie vplyvy sa ešte len objavia. „Aj počas rokovaní je Británia naďalej plnohodnotným členom EÚ, to znamená, že vplyvy odchodu Británie z EÚ sa naplno prejavia až po tomto období. Už v súčasnosti sú však najväčšou hrozbou potenciálne obavy investorov a podnikateľov z ekonomických vplyvov brexitu,“ hovorí Glasová. „Keď totiž podnikateľské subjekty začnú mať negatívny pohľad na budúci vývoj ekonomiky, podnikateľského prostredia či dopytu, začnú sa na tento nepriaznivý scenár pripravovať... Podnikatelia začnú pristupovať k obmedzovaniu investícií a iných rozvojových aktivít a k skresávaniu nákladov. To sa, samozrejme, následne prelieva aj do spomaľovania ekonomického rastu a do zhoršovania situácie na trhu práce,“ dopĺňa.

Ako zareagovala britská mena?

Britskej mene naozaj pomohlo oslabenie libry. „Britská libra oslabila voči spoločnej európskej mene takmer o 20 %. Najväčší prepad prišiel v priebehu prvých troch mesiacov. Aktuálne je voči euru stále slabšia asi o 13 %. Podobne to bolo v úvodnej fáze aj voči americkému doláru. Momentálne je kurz voči zelenej bankovke slabší v porovnaní s úrovňou pred brexitom asi o 17 %,“ upozornil Gábriš.

„Slabšia libra teda zvýhodňuje britských exportérov vyvážajúcich do zahraničia, keďže ich výrobky, tovary či služby sa tak stávajú lacnejšími pre zahraničných kupujúcich. Na druhej strane však slabšia libra aj predražuje import, čím rastú náklady britských obyvateľov na kúpu dovážaných produktov. Taktiež pokles libry zdražuje aj nákupy britských obyvateľov cez internet z európskych či amerických obchodov,“ dopĺňa Jana Glasová.

Doplatí na brexit slovenská ekonomika?

Pre Slovensko platí, že ak brexit zásadne oslabí našich najvýznamnejších partnerov, ekonomika to pocíti. „Vplyv brexitu na slovenskú ekonomiku bude taký výrazný, ako výrazne dopadne brexit na ekonomiky našich hlavných obchodných partnerov, predovšetkým Nemecka, ale aj ostatných krajín Únie,“ hovorí Glasová. „Priamy vplyv brexitu na Slovensko by nemusel byť výrazný vzhľadom na to, že náš zahraničný obchod s Veľkou Britániou nie je príliš rozsiahly. Dôležitý pre nás bude predovšetkým ten nepriamy vplyv, teda to, ako brexit ovplyvní ekonomiky našich obchodných partnerov a prostredníctvom nich následne aj slovenskú ekonomiku,“ dopĺňa.

Medzi najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska okrem samotnej Veľkej Británie patrí predovšetkým Nemecko, Česká republika, Poľsko, Rakúsko či Maďarsko. Veľká Británia je však krajinou, s ktorou malo Slovensko v roku 2016 druhé najvyššie aktívne saldo zahraničného obchodu. Výška v minulom roku dosiahla viac ako 2,9 miliardy eur. Na prvom mieste je z pohľadu Slovenska Nemecko s aktívnym saldom vo výške vyše 4,2 miliardy eur.

Najzásadnejší partner Slovenska v zahraničnom obchode je EÚ ako celok. Aktívne saldo obchodnej bilancie Slovenska s EÚ sa vyšplhalo v minulom roku na 14,98 miliardy eur.

Zmení sa pozícia Veľkej Británie ako finančného centra?

To, že sa Londýn dostane za hranice EÚ, negatívne ovplyvní aj jeho postavenie vo finančnom svete. „Londýn je v súčasnosti jedným z najdôležitejších európskych finančných centier, pôsobí tam množstvo komerčných a investičných bánk a finančných inštitúcií, ktoré odtiaľ poskytujú svoje služby v podstate do celej Únie. V dôsledku brexitu je činnosť týchto londýnskych finančných inštitúcií v Únii ohrozená, respektíve brexit by ju mohol výrazne obmedziť,“ upozorňuje Glasová.