Bratislavčanom rastie chuť nakupovať. Je najväčšia za posledný rok

Eva Sadovská 11.5.2023 Poslať

Dôležitou súčasťou ekonomiky je nakupovanie. Najviac návštev obchodov sa realizuje v Bratislavskom kraji, kde je najvyššia kúpna sila obyvateľstva, ale aj koncentrácia predajní či nákupných centier. Pandémia koronavírusu, energetická kríza či rekordne vysoká inflácia ovplyvnili aj nakupovanie. Apetít Bratislavčanov je však v marci 2023 prekvapujúco najvyšší za posledný rok. Pozrime sa preto podrobnejšie, či bratislavské domácnosti očakávajú zlepšenie alebo zhoršenie ekonomickej situácie, aká je kúpna sila obyvateľov Bratislavského kraja, čo vplýva na naše míňanie a ako budeme nakupovať v budúcnosti.

Foto: Shutterstock

Väčšina Bratislavčanov sa pri nákupoch neobmedzuje

Pandémia koronavírusu, vojnový konflikt na Ukrajine, energetická kríza či rekordne vysoká inflácia majú v posledných rokoch vplyv aj na nákupné správanie obyvateľov Bratislavského kraja. Napriek tomu apetít Bratislavčanov po nákupoch je momentálne najvyšší za posledný rok (teda od marca 2022).

Väčšina bratislavských domácností (až 86 %) v marci 2023 plánovala zvýšiť svoje výdavky alebo ich ponechať na úrovni ako vlani. Naopak, minúť menej ako pred rokom plánovalo iba 14 % opýtaných. Vyplynulo to z výsledkov marcového prieskumu „Spotrebiteľská nálada: medziročné porovnanie“ spoločností DATAMAR a MNFORCE, ktorý sa realizoval počas druhého marcového týždňa.

Bratislavčania sa v najmenšej miere plánujú obmedzovať pri nákupoch potravín (iba 13 % z nich). Znížiť výdavky na predmety dlhodobej spotreby má v pláne 24 % obyvateľov Bratislavského kraja. Väčšia časť domácností tak míňa pri nákupoch potravín a tovarov dlhodobej spotreby rovnako alebo dokonca o niečo viac ako vlani.

Podľa výsledkov prieskumu sa zároveň znížil aj podiel takých domácností z Bratislavy a okolia, ktoré posúvajú na neskôr nákupy predmetov dlhodobej spotreby, ako napríklad oblečenia, nábytku, elektroniky, automobilu či nehnuteľnosti. V prípade služieb reštaurácií a kaviarní sa aktuálne obmedzuje 36 % z opýtaných Bratislavčanov.

Zhoršenie ekonomickej situácie očakáva 46 % domácností

Pozitívny trend je evidentný aj pri očakávaniach bratislavských domácností ohľadom ich ekonomickej situácie na najbližších šesť mesiacov. Kým v závere roka 2022 bol podiel domácností očakávajúcich zhoršenie na úrovni 56 %, v marci 2023 klesol pod polovicu na 47 %. Najväčší optimizmus od vypuknutia pandémie koronavírusu ohľadom budúceho vývoja deklarovali opýtaní v máji 2021, keď sa zhoršenia ekonomickej situácie obávala iba pätina z nich.

Kúpna sila Bratislavčanov je najvyššia na Slovensku

Bratislavský kraj je dlhodobo ekonomicky najsilnejším regiónom Slovenska. Najvyššiu kúpnu silu jeho obyvateľov potvrdzujú viaceré ukazovatele, ako napríklad hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa, nezamestnanosť, platy či úspory v bankách.

HDP na obyvateľa (v bežných cenách) dosahoval v roku 2021 úroveň 38,8-tisíc eur. Len pre porovnanie, HDP na obyvateľa za celú Slovenskú republiku predstavoval 18,1-tisíc eur a v ostatných regiónoch sa úroveň ukazovateľa pohybovala v rozpätí od 11,1-tisíc eur v Prešovskom kraji po 19,4-tisíc eur v Trnavskom kraji.

Bratislavský kraj sa zároveň vyznačuje aj najnižšou mierou nezamestnanosti. Kým v marci 2023 dosiahla evidovaná miera nezamestnanosti 2,90 %, v rámci celej slovenskej ekonomiky bola vykázaná na úrovni 5,61 %.

Priemerný plat Bratislavčanov dosiahol vlani 1 599 eur, v celej Slovenskej republike to bolo 1 304 eur. Obyvatelia bratislavského regiónu zároveň disponujú vyššími úsporami v bankách. V prípade Bratislavského kraja sú vklady v bankách (v prepočte na obyvateľa) dlhodobo aspoň trojnásobne vyššie v porovnaní s priemerným údajom za celé Slovensko.

Nákupné centrá dominujú Bratislave už 23 rokov

V nákupných centrách nájdeme zastúpené takmer všetky druhy obchodov, ale aj pestrú škálu služieb či gastroprevádzok. Preto tvoria reprezentatívnu vzorku, prostredníctvom ktorej možno mapovať zmeny v spotrebiteľskom správaní.

Práve Bratislava sa vyznačuje najväčšou koncentráciou shoppingov, pretože jej prislúcha až 40 % z celkovej výmery veľkých nákupných centier na Slovensku. Spomedzi všetkých negatívnych faktorov posledných rokov boli shoppingy zasiahnuté najmä pandémiou, respektíve lockdownami, počas ktorých boli kamenné predajne či prevádzky služieb zatvorené.

Zákazníci tak vo väčšej miere využívali pri nákupoch online, no po uvoľnení epidemických opatrení na jar 2022 bol v podstate ihneď evidovaný návrat k normálnemu správaniu spotrebiteľov – teda návrat do fyzických prevádzok.

Kamenné predajne sú stále obľúbené

„Veci dennej spotreby, módu a zábavu ľudia stále chodia radšej kupovať do obchodných centier. Dokonca aj pri elektronike majú nákupné centrá odsledované, že ak si zákazník objedná tovar napríklad online, príde si poň radšej osobne do predajne,“ konštatuje investičný riaditeľ spoločnosti WOOD & Company Martin Šmigura.

Podľa jeho názoru nákupné centrá tak pociťujú opätovný nárast počtu návštevníkov, ktorí v nákupných centrách možnosť nakupovania, vybavenia viacerých služieb pod jednou strechou a trávenia času so zážitkom doslova vyhľadávajú. Nákupné centrá sú tak nútené držať krok s dobou, aby si návštevníkov nielen prilákali, ale aby si ich aj udržali.

Ako budú vyzerať nákupné centrá budúcnosti?

1) Viacúčelovosť – obchodné centrá budú v budúcnosti prepájať ešte viac funkcií a ponúkať široké spektrum voľnočasových aktivít a služieb (vrátane relaxu či kancelárií). Návštevník si do nich príde nielen nakúpiť, ale bude v nich môcť prepájať aj prácu, relax a socializáciu.

2) Inovácie – nákupné centrá sa bez inovácií v budúcnosti nezaobídu. Trendy zo sveta predpovedajú nielen inovácie v oblasti digitálnych technológií, napríklad pri vrátení tovaru, ale aj inovácie pri samotnom prezentovaní tovaru prostredníctvom virtuálnej reality.

3) Zážitok – obchodné centrá budú aj v budúcnosti čeliť konkurencii z online prostredia a jeho pestrej ponuke tovarov. Konkurenčnou výhodou a zároveň nevyhnutnosťou nákupných centier a kamenných obchodov bude predaj tovaru so zážitkom. Ak zákazník nebude mať možnosť nakupovať so zážitkom alebo s pridanou hodnotou, uprednostní online priestor.

4) Brand Experience (zážitok so značkou) – cesta zákazníka sa neustále vyvíja. Dnešné nakupovanie už nie je len o návšteve obchodu. Ide o celkovú skúsenosť so značkou prostredníctvom online a offline platforiem. Zákazník sa často práve v online prostredí rozhodne a následne nákup zrealizuje v kamennej prevádzke.

5) Nové značky – obchodné centrá aj naďalej budú slúžiť na objavovanie a prezentáciu nových značiek.

6) Dôveryhodnosť – prieskumy ukazujú, že dôveryhodnosť značiek je vyššia, ak majú aj svoje kamenné pobočky.

7) E-commerce a kamenný obchod – v digitálnom svete, vrátane e-commerce, je veľmi náročné a drahé získať si pozornosť zákazníka. Práve preto mnoho značiek aj napriek digitalizácii hľadá možnosti v kamenných predajniach, a to minimálne formou showroomov alebo výdajných miest. Veľkí hráči zo sveta e-commerce si pre kamennú predajňu v rámci „click and mortar“ stratégie volia práve nákupné centrá. Trendom sa tak stáva mix e-commerce a kamennej prevádzky.