Black Friday po slovensky, alebo ako nenaletieť „výhodným ponukám“

Foto: Freepik

Predajcovia teda nesmú klamať spotrebiteľov

Problém často spočíva v tom, že hoci zákon na ochranu spotrebiteľov stanovuje povinnosť obchodníkov uvádzať cenu, za ktorú bol tovar predávaný 30 dní pred poskytnutím zľavy, nešpecifikuje, že zľava musí byť vypočítaná práve z tejto sumy. Predajcovia tak síce najnižšiu cenu v súlade so zákonom uvádzajú, ale výpočet zľavy vzťahujú k iným sumám, napríklad k odporúčanej cene.

Zásadnú zmenu by však mohlo priniesť rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z októbra tohto roku. Podľa uvedeného rozhodnutia musí byť zľava, ktorú obchodník oznámi percentuálne alebo formou reklamného oznamu, čím zdôrazňuje výhodnosť ponuky, vypočítaná z najnižšej ceny, ktorú obchodník používal aspoň 30 dní pred poskytnutím zľavy. Predajcovia teda nesmú klamať spotrebiteľov napríklad tým, že uvádzajú nepravdivú výšku zľavy, ktorú vypočítali percentuálne z ceny, ktorú predtým umelo navýšili.

Napriek tomu by však spotrebitelia mali byť pri posudzovaní zliav obozretní. „Vhodným nástrojom môže byť porovnanie cien u konkurencie alebo využitie cenového porovnávača, ktorý umožňuje sledovať aj vývoj ceny v čase. Vďaka tomu si môžu sami spotrebitelia vytvoriť reálny obraz o tom, či sa im ponuka skutočne oplatí,“ vysvetľuje riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest Eduarda Hekšová.

Obmedzené zásoby a nekončiace sa zľavy

Pri väčšine ponúk predajcov sa spotrebitelia môžu stretnúť s tým, že zľava na tovar platí iba do vypredania zásob. Obchodníci by však v takom prípade mali zabezpečiť dostatočné skladové zásoby. Ak by totiž ponúkali tovar za akciové ceny iba s cieľom nalákať spotrebiteľov na návštevu predajne alebo e-shopu bez toho, aby tento zľavnený tovar bol skutočne dostupný, mohlo by byť takéto konanie označené za nekalú obchodnú praktiku.

„Spotrebiteľ sa tiež môže ľahko dostať do situácie, keď si objedná tovar za výhodnú cenu, ale následne dostane e-mail informujúci o nedostupnosti vybraného produktu. Pokiaľ bol už takýto tovar uhradený, spotrebiteľ má právo na odstúpenie od zmluvy a na vrátenie zaplatenej sumy,“ radí Eduarda Hekšová.

Ďalším prehreškom predajcov môžu byť nikdy sa nekončiace zľavy alebo časovo limitované špeciálne ponuky, ktoré majú vyvolať dojem jedinečnej a časovo obmedzenej akcie. Pri podrobnejšom skúmaní však spotrebitelia môžu zistiť, že obchodník túto „akčnú“ cenu ponúka už dlhšie, alebo že ponuka, ktorá sa tvárila ako časovo obmedzená, v skutočnosti pokračuje aj po uplynutí uvedeného termínu. Takéto správanie možno v určitých prípadoch označiť za nekalú obchodnú praktiku, ktorá má za cieľ klamať spotrebiteľa a vzbudiť falošný pocit naliehavosti.

Pozor na nápadne nízke ceny

Vzhľadom na to, že zľavové akcie ponúka väčšina veľkých hráčov na trhu, je pravdepodobné, že sa k tejto zľavovej „vlne“ budú chcieť pridať aj ďalšie e-shopy, ktoré budú lákať na ešte výraznejšie a nápadnejšie zľavy. Spotrebitelia by preto mali byť obozretní, najmä ak nakupujú v e-shope prvýkrát. Kontrola dôveryhodnosti obchodu pomocou používateľských recenzií a zoznámenie sa s obchodnými podmienkami môže spotrebiteľovi napovedať, či je možné e-shopu dôverovať. Nápadne nízke ceny môžu byť totiž varovným signálom, že nejde o poctivého predajcu.

Spotrebiteľom odporúčame postupovať uvážlivo aj pri nákupoch v akcii. „Niektoré praktiky síce nie sú v rozpore so zákonom, ale snažia sa ovplyvniť spotrebiteľov tak, aby verili, že daný tovar skutočne potrebujú a že ide o výnimočnú ponuku. Obchodníci to dosahujú napríklad použitím odpočítavania, ktoré naznačuje, do kedy zľava platí, čo môže vyvolať stres a viesť k impulzívnemu nákupu bez akéhokoľvek uváženia,“ vysvetľuje E. Hekšová.

Pri nákupoch počas zľavových akcií by mali spotrebitelia dávať pozor aj na to, aby sa nenechali ovplyvniť snahou e-shopov nenápadne odporúčať drahšie produkty alebo ponúkať doplnkový tovar, ktorý už nie je za výhodnú cenu.

Ak sa stretne spotrebiteľ s podnikateľom, ktorý nedodržiava povinnosti stanovené zákonom na uvádzanie zľavových akcií, môže sa ďalej obrátiť na príslušný dozorný orgán. Pri väčšine spotrebného tovaru je týmto orgánom Slovenská obchodná inšpekcia. V mnohých prípadoch by mohlo nedodržanie pravidiel tiež napĺňať znaky nekalej obchodnej praktiky. V takom prípade má spotrebiteľ právo odstúpiť od zmluvy, alebo požadovať primeranú zľavu.