Foto: Freepik

Dovzdelávanie sa je nevyhnutnosťou

Časy, keď stačilo získať kvalifikáciu pre prácu jednorazovo na celý život, sú dávno preč. Ako upozorňujú odborníci, neustále dynamické zmeny na trhu práce kladú nároky na sústavné vzdelávanie.

„Často je priepasť medzi vedomosťami, ktoré si odnesie čerstvý absolvent zo školy, a potrebami pre jeho uplatnenie taká veľká, že dovzdelávanie sa je nevyhnutnosťou,“ hovorí riaditeľ International Wellbeing Authority Cluster Oliver Poór.

Chýbajú pracovné sily

Rastúca životná úroveň, konzumný spôsob života a neúprosná demografická krivka v Európe sa podľa odborníka začínajú prejavovať v podobe čoraz väčšieho nedostatku pracovnej sily. „Skúsenejší zamestnanci majú zvyčajne stabilné pracovné miesta a vďaka vzťahovým mapám je pre nich relatívne jednoduché sa uplatniť, prípadne zmeniť prácu. Pozornosť zamestnávateľov sa preto obracia vo vyššej miere k mladej generácii,“ hovorí.

Okrem potrebnej kvalifikácie, ktorá je štandardom pre pracovnú pozíciu, vstupujú do výberového procesu čoraz viac aj charakterové vlastnosti uchádzačov, ako napríklad precíznosť, dochvíľnosť, flexibilita či asertivita.

Výhodou staršej generácie je, že zvyčajne má dobré pracovné návyky a je zvyknutá na väčšinu vyžadovaných požiadaviek zamestnávateľov. „Má celkový prehľad, vďaka vybudovanému networku dokáže samostatne hľadať riešenia problémov a realizovať ich, čo je u mladých často problémom. Tí vo väčšine prípadov očakávajú, že im cestu k riešeniu ukáže zamestnávateľ, respektíve ich líder,“ podotýka O. Poór. Neustále zmeny na trhu práce však vytvárajú aj nové požiadavky na kvalifikáciu.

Firmy by mali investovať do vzdelávania

Potrebu kontinuálneho vzdelávania si už uvedomujú firmy, a to nielen korporáty, ale aj menšie spoločnosti s moderným prístupom. „Vzdelávanie im pomáha zlepšovať produktivitu, zákaznícku skúsenosť, zlepšovať procesy a denný chod firmy. Tento fenomén je viditeľný naprieč všetkými sektormi,“ hovorí odborník s tým, že rastúci dopyt registruje aj v oblasti personalizovaného vzdelávania a mentoringu.

Dlhodobým problémom je však zatraktívnenie nedostatkových profesií. Jednou z možností riešenia je spolupráca súkromného sektora s úradmi práce, ktoré evidujú nedostatkové profesie na trhu práce a majú databázy občanov v príslušných mestách.

Celoživotné vzdelávanie je nutnosťou

Politiku celoživotného vzdelávania už vzhľadom na demografiu v jednotlivých krajinách podporuje aj Európska únia. Cieľom by však nemal byť podľa odborníka tlak na ľudí, ale ich motivovanie, aby sami videli význam vo vzdelávaní.

„Umožňuje im to špecializovať sa, čím sa stávajú atraktívnejší, nezastupiteľní a lepšie ohodnotení,“ konštatuje. Prirodzený vývoj celoživotného vzdelávania vidí v individualizácii plánov vzdelávania a mentoringu spojenom s podporou osobnostného rozvoja kandidátov. „V súvislosti s rastúcim pracovným tlakom netreba zabúdať na work-life balance, ktorý naberá stále väčší význam a stáva sa súčasťou aj profesijného vzdelávania,“ dodáva na záver.