Analýza XTB: Štyri roky vojny na Ukrajine – dopad na suroviny a energie

Foto: Shutterstock

Počiatočný šok postupne vystriedala čiastočná normalizácia, no geopolitické riziko je v cenách stále prítomné.

• Ropa Brent po začiatku konfliktu v roku 2022 prekročila 130 dolárov za barel.
• Európsky zemný plyn (TTF) presiahol na vrchole energetickej krízy 300 eur/MWh.
• Inflácia v eurozóne dosiahla v roku 2022 viac ako 10 %.
• Energetická závislosť Európy od Ruska sa odvtedy výrazne znížila.
• Kovy a zlato zaznamenali počas obdobia vysokú volatilitu.

Energie: od historického šoku k relatívnej stabilizácii

Bezprostredne po invázii trh započítal riziko prerušenia ruských dodávok – Rusko patrí medzi najväčších exportérov ropy a plynu na svete. Ropa Brent v marci 2022 prekročila 130 dolárov za barel, zatiaľ čo európsky zemný plyn (TTF) presiahol v lete toho roka 300 eur/MWh.

O štyri roky neskôr sú ceny výrazne pod historickými maximami. Európa dramaticky znížila svoju závislosť od ruského plynu, pričom významnú časť dovozu nahradila skvapalneným zemným plynom (LNG) zo Spojených štátov a z Blízkeho východu. Napriek cenovej korekcii však geopolitická riziková prirážka na energetických trhoch pretrváva.

Poľnohospodárske suroviny: potravinová inflácia a logistické prispôsobenie

Rusko a Ukrajina pred vojnou zabezpečovali približne 30 % globálneho exportu pšenice. V roku 2022 ceny poľnohospodárskych komodít prudko vzrástli a prispeli k zrýchleniu globálnej potravinovej inflácie.

Po čiastočnom obnovení exportných koridorov v Čiernom mori a po úprave dodávateľských reťazcov došlo v rokoch 2023 a 2024 ku korekcii cien, hoci volatilita zostáva vyššia než pred konfliktom.

Priemyselné kovy a zlato: volatilita a diverzifikácia

Trh s niklom zažil v roku 2022 extrémne výkyvy, ktoré viedli až k dočasnému pozastaveniu obchodovania na Londýnskej burze kovov (LME). Tento vývoj poukázal na zraniteľnosť globálnych dodávateľských reťazcov. Zlato profitovalo zo zvýšenej geopolitickej neistoty a inflácie, čím si upevnilo postavenie bezpečného prístavu. V posledných rokoch centrálne banky navyšovali svoje zlaté rezervy ako formu diverzifikácie.

Makroekonomický dopad

Energetický šok prispel k tomu, že inflácia v eurozóne presiahla v roku 2022 hranicu 10 %, čo viedlo Európsku centrálnu banku (ECB) aj americký Federálny rezervný systém (FED) k agresívnemu cyklu zvyšovania úrokových sadzieb. Konflikt, ktorý bol spočiatku geopolitickou udalosťou, tak mal dlhodobé dôsledky pre globálne makroekonomické prostredie.

Graf futures kontraktov na vybrané komodity:

Brent (oranžová línia), holandský zemný plyn (tmavomodrá línia), zlato (zelená línia), pšenica (červená línia), nikel (svetlomodrá línia)