Analýza XTB: Ako konflikt v Hormuze predražuje náš každodenný život, hoci prebieha tisíce kilometrov od nás

Foto: Unsplash

Globalizácia spôsobila, že dnešné konflikty neovplyvňujú len ceny energií. Moderné dodávateľské reťazce fungujú ako prepojená sieť. Výrobcovia síce dokážu krátkodobo časť vyšších nákladov absorbovať, no ak problémy pretrvávajú mesiace, postupne ich premietajú do cien. Dôsledkom je, že konflikt vzdialený tisíce kilometrov môže ovplyvniť cenu výrobkov, ktoré sa v regióne konfliktu vôbec nevyrábajú.

,,Narušenie jednej obchodnej trasy môže zdražieť obaly, logistiku, chemické suroviny či priemyselné materiály, ktoré sú súčasťou tisícov bežných výrobkov. Spotrebiteľ tak často nezaplatí viac za samotný produkt, ale za všetko, čo bolo potrebné na jeho výrobu a dopravu. Aj preto dnes geopolitické udalosti sledujú nielen investori obchodujúci s ropou, ale aj výrobcovia potravín, drogérie, elektroniky či nápojov. Konflikty sa totiž čoraz častejšie neprejavujú len na čerpacích staniciach, ale aj pri bežnom nákupe v supermarkete,” komentuje Ondrej Greguš, analytik finančných trhov XTB.

Diet Coke zdražela kvôli plechovke

Jedným z najzaujímavejších príkladov je Diet Coke v Indii. Po obnovení bojov na Blízkom východe sa skomplikovali dodávky hliníkových plechoviek cez Hormuzský prieliv. Coca-Cola preto prestala predávať časť 300 ml plechoviek za 40 rupií a nahradila ich väčšími 330 ml plechovkami za 50 rupií. Hoci sa cena zvýšila len o 10 rupií, po prepočte na objem ide približne o 13,6 % zdraženie. Firma zároveň začala dovážať drahšie plechovky z juhovýchodnej Ázie a niektorí distribútori prešli na menšie sklenené fľaše, ktoré sú ešte drahšie.

Je to dobrý príklad toho, že pri spotrebnom tovare často nezdražie samotný produkt, ale jeho obal. Hliník patrí medzi energeticky náročné materiály a zároveň je citlivý na narušenie lodnej dopravy. Ak výrobca nemôže nakúpiť obaly od svojich tradičných dodávateľov, musí ich zabezpečiť z väčšej vzdialenosti, čo zvyšuje výrobné náklady.

Balená voda zdražela pre drahšie plastové fľaše

Ropa nie je len palivom do áut. Je zároveň základnou surovinou na výrobu PET plastov, z ktorých sa vyrábajú fľaše na balenú vodu či nealkoholické nápoje. Po raste cien ropy vzrástli v Indii náklady na plastové fľaše približne o 50 %, zatiaľ čo ceny plastových uzáverov sa viac než zdvojnásobili. Výsledkom bolo zdraženie balenej vody približne o 8 až 11 %. Najväčší indický výrobca Bisleri zvýšil cenu balenia dvanástich jednolitrových fliaš z 216 na 240 rupií, teda o viac než 11 %. Podobný tlak pocítili aj Coca-Cola, PepsiCo, Tata Consumer či Reliance Consumer Products.

Aj tento príklad ukazuje, že pri mnohých výrobkoch netvorí najväčšiu časť nákladov samotný obsah, ale obal. Ak prudko zdražie plast, výrobcovia majú len obmedzený priestor udržať pôvodné ceny.

Pampers, Ariel či Gillette pod tlakom vyšších nákladov

Vyššie ceny ropy ovplyvňujú aj výrobcov drogérie. Ropa je základnou surovinou pri výrobe plastových obalov, syntetických vlákien aj viacerých chemických látok používaných v kozmetike či čistiacich prostriedkoch.

Americký koncern Procter & Gamble, ktorý vyrába značky Pampers, Ariel, Gillette, Always, Oral-B či Head & Shoulders, odhaduje, že vyššie ceny vstupov znížia jeho zisk približne o 1 miliardu dolárov po zdanení počas fiškálneho roka 2027. Firma upozornila, že rast cien energií a ropných derivátov zvyšuje náklady na plastové obaly, logistiku aj ďalšie výrobné vstupy.

Takéto spoločnosti sa síce najprv snažia rast nákladov kompenzovať úsporami alebo vyššou efektivitou výroby, no ak vyššie vstupné ceny pretrvávajú dlhšie, časť z nich sa postupne premieta aj do cien výrobkov na pultoch obchodov.

Toaletný papier, papierové utierky a plienky

Brazílska spoločnosť Suzano, najväčší svetový producent celulózy, upozornila, že pokračujúce geopolitické napätie zvyšuje náklady na dopravu a chemické vstupy naprieč celým dodávateľským reťazcom. Ak bude geopolitické napätie pretrvávať, podľa spoločnosti Suzano sa vyššie náklady môžu premietnuť aj do cien výrobkov z papiera. Najviac ohrozené sú produkty každodennej spotreby, ako toaletný papier, papierové utierky, papierové vreckovky či detské plienky. Ich výroba je energeticky náročná a závislá od plynulého fungovania globálnych dodávateľských reťazcov. Aj relatívne malé zvýšenie cien energií alebo dopravy preto môže ovplyvniť ich konečnú cenu.

Drahšia doprava sa môže premietnuť aj do elektroniky

Veľká časť elektroniky predávanej v Európe sa vyrába v Ázii a na starý kontinent putuje po mori. Ak sa obchodné lode musia vyhýbať rizikovým oblastiam alebo voliť dlhšie trasy, rastú náklady na dopravu, poistenie aj financovanie zásob. Agentúra Reuters upozorňuje, že obchádzka rizikových oblastí môže pri niektorých trasách predĺžiť plavbu približne z 19 na 48 dní, čo výrazne zvyšuje náklady na dopravu. Vyššie logistické náklady sa následne môžu premietnuť do cien dovážaného spotrebného tovaru vrátane elektroniky, hoci konkrétny rozsah závisí od jednotlivých výrobcov a dĺžky narušenia dodávateľských reťazcov.

Dôsledky zasahujú celé spotrebiteľské odvetvie

Dôsledky vojny s Iránom sa premietajú aj do cien spotrebného tovaru, napríklad farieb, kozmetiky, čistiacich prostriedkov či ďalšieho spotrebného tovaru. Napríklad malajzijská spoločnosť Karex, najväčší výrobca kondómov na svete, avizovala, že v prípade pokračujúcich výpadkov dodávok surovín môže zvýšiť ceny svojich výrobkov až o 30 %, prípadne ešte viac. Firma, ktorá ročne vyrobí viac ako päť miliárd kondómov a zásobuje aj značky Durex či Trojan, čelí prudkému rastu výrobných a prepravných nákladov. Výroba je závislá od ropných a petrochemických surovín, napríklad amoniaku používaného pri spracovaní latexu či silikónových lubrikantov. Situáciu zhoršuje obmedzenie dopravy práve cez Hormuzský prieliv. Podľa vedenia Karexu zároveň v tomto roku vzrástol dopyt po kondómoch približne o 30 %, čo spolu s drahšou lodnou dopravou a oneskorenými dodávkami ďalej zvyšuje tlak na ceny.

Spoločným menovateľom nie je samotný produkt, ale drahšie energie, plasty, chemické vstupy a logistika. Geopolitické konflikty tak neovplyvňujú len komoditné trhy, ale postupne sa prenášajú do celého spotrebiteľského sektora.

Pre spotrebiteľa je pritom dôležité uvedomiť si, že zdraženie často neprichádza okamžite. Firmy najprv využívajú zásoby alebo sa snažia nájsť alternatívnych dodávateľov. Ak však konflikt trvá dlhšie, vyššie náklady sa postupne začnú objavovať aj na cenovkách výrobkov.

Slováci konflikt pociťujú najmä na čerpačkách

Slovenskí spotrebitelia už dnes pociťujú dôsledky geopolitického napätia predovšetkým na cenách pohonných hmôt. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástla priemerná cena benzínu Natural 95 z 1,511 eura na 1,765 eura za liter, teda približne o 16,8 %. Cena motorovej nafty sa zvýšila z 1,483 eura na 1,737 eura za liter, čo predstavuje nárast približne o 17,1 %. Vyššie ceny ropy sa pritom na čerpacie stanice prenášajú ako prvé, zatiaľ čo pri ostatných výrobkoch býva prenos pomalší.

,,Ak by napätie na Blízkom východe a problémy s dopravou cez Hormuzský prieliv pretrvávali dlhšie, postupne by sa vyššie náklady mohli premietnuť aj do cien plastových výrobkov, drogérie, kozmetiky, čistiacich prostriedkov či elektroniky. Firmy totiž najprv využívajú existujúce zásoby alebo absorbujú časť vyšších nákladov. Až po ich vyčerpaní ich začínajú prenášať na konečného spotrebiteľa, preto sa výraznejšie dopady na širšiu cenovú hladinu zvyčajne prejavujú s odstupom niekoľkých mesiacov. Podľa scenárov Európskej centrálnej banky a Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) by sa pri dlhšie pretrvávajúcom narušení dodávok cez Hormuzský prieliv mohol najvýraznejší inflačný efekt v Európe prejaviť práve počas roka 2027, keď sa vyššie náklady naplno premietnu do cien tovarov a služieb,” upozorňuje Ondrej Greguš, analytik finančných trhov XTB.