Foto:Shutterstock

Tlak na energetické a komoditné trhy

Rusko je momentálne tretím najväčším svetovým producentom ropy, druhým najväčším producentom zemného plynu a patrí medzi päť najväčších výrobcov ocele, niklu a hliníka. Je tiež najväčším vývozcom pšenice na svete – zabezpečuje takmer 20 % svetového obchodu. Ukrajina je kľúčovým producentom kukurice (6. najväčší), pšenice (7.), slnečnice (1.) a patrí k 10 najväčším producentom cukrovej repy, jačmeňa, sóje a repky.

V deň začatia invázie došlo k prudkému poklesu finančných trhov na celom svete a k prudkému nárastu cien ropy, zemného plynu, kovov a potravinárskych komodít. V nadväznosti na najnovšie udalosti cena ropy Brent po prvý raz od roku 2014 prekonala hranicu 100 dolárov za barel, pričom v súčasnosti je to už približne 125 dolárov. Európske ceny plynu TTF sa 4. marca vyšplhali na rekordných 192 eur.

„Kým vysoké ceny komodít boli jedným z rizík, ktoré už boli identifikované ako potenciálne narušujúce oživenie európskej ekonomiky, eskalácia konfliktu zvyšuje pravdepodobnosť, že ceny komodít zostanú vyššie oveľa dlhšie. To zase zvyšuje hrozbu dlhodobo vysokej inflácie, a tým aj riziko stagflácie a sociálnych nepokojov vo vyspelých a rozvíjajúcich sa ekonomikách,“ uvádza generálny riaditeľ spoločnosti Coface pre Slovensko a Česko Ján Čarný.

Automotive, doprava a chemický sektor

Kríza, samozrejme, silno vplýva na sektor automobilovej výroby, ktorý je už aj tak ťažko skúšaný pre nedostatok rôznych surovín a komodít (kovov, polovodičov, kobaltu, lítia a horčíka) a ich vysokými cenami. Ukrajinské automobilové závody sú dodávateľom veľkých automobiliek v západnej Európe. Niektoré z nich oznámili zastavenie výroby, kým ďalšie závody po celom svete už plánujú odstávky pre nedostatok čipov.

Vyššími cenami pohonných hmôt budú podľa analýzy trpieť tiež letecké a námorné prepravné spoločnosti, pričom najviac ohrozené sú práve letecké spoločnosti. Odhaduje sa, že pohonné hmoty tvoria približne tretinu ich celkových nákladov. Európske krajiny, USA a Kanada zakázali ruským leteckým spoločnostiam vstup do svojho vzdušného priestoru, a Rusko, naopak, recipročne vydalo tento zákaz pre európske a kanadské lietadlá.

To znamená vyššie náklady, pretože letecké spoločnosti budú musieť napríklad pre lety medzi Európou a Áziou využívať dlhšie trasy obchádzajúce Rusko. Letecké spoločnosti majú pritom len malý priestor na zvyšovanie nákladov, pretože aj naďalej zápasia s nižšími príjmami v dôsledku pandémie koronavírusu.

Kríza bude mať podľa analýzy vplyv aj na nákladnú železničnú dopravu. Európske spoločnosti majú zakázané obchodovať s ruskými železnicami, čo pravdepodobne naruší nákladnú dopravu medzi Áziou a Európou, ktorá sa uskutočňovala cez Rusko. Problémy čakajú aj na petrochemický priemysel, pretože zdražejú suroviny, a prudký nárast cien zemného plynu ovplyvní trhy s hnojivami, a tým aj celý poľnohospodársko-potravinársky priemysel.

Rusko čaká hlboká recesia

Ruská ekonomika bude mať podľa analýzy v tomto roku veľké problémy a upadne do hlbokej recesie. Aktualizovaná prognóza pre vývoj HDP ruskej ekonomiky v roku 2022 po vlaňajšom oživení predstavuje –7,5 %. Aj preto spoločnosť znížila hodnotenie rizika Ruska z B (pomerne vysoké) na D (veľmi vysoké).

Sankcie sa zameriavajú najmä na hlavné ruské banky, centrálnu banku, štátny dlh, vybrané ruské verejné činitele a oligarchov a kontrolu vývozu high-tech komponentov do Ruska. Tieto opatrenia vyvíjajú značný tlak na pokles ruského rubľa, ktorý sa už oproti západným menám výrazne prepadol, a budú mať za následok aj prudký rast spotrebiteľských cien.

Rusko si vybudovalo pomerne silné finančné zdroje – nízku úroveň verejného zahraničného dlhu, opakujúci sa prebytok bežného účtu a tiež značné devízové rezervy vo výške približne 640 miliárd dolárov. Zmrazenie týchto rezerv západnými krajinami však bráni ruskej centrálnej banke v ich použití a znižuje účinnosť ruskej reakcie na prijaté sankčné opatrenia.

Na druhej strane, ruská ekonomika by mohla ťažiť z vyšších cien komodít, najmä z vývozu energií. Krajiny EÚ však oznámili svoj zámer obmedziť dovoz z Ruska. Na ruský priemysel zas bude mať veľmi negatívny vplyv obmedzený prístup k polovodičom, počítačom, telekomunikačnému, automatizačnému a informačnému bezpečnostnému vybaveniu západnej výroby. A to najmä vzhľadom na význam týchto vstupov pre ruský ťažobný a spracovateľský sektor.

Najviac ohrozené sú európske ekonomiky

No vzhľadom na svoju závislosť od ruskej ropy a zemného plynu sa zdá, že aj Európa je regiónom, ktorý je najviac ohrozený dôsledkami tohto konfliktu. Nahradiť všetky dodávky ruského zemného plynu do Európy je podľa analýzy v krátkodobom až strednodobom horizonte nemožné, a súčasná úroveň cien bude mať významný vplyv na infláciu.

Teraz, keď sa barel ropy Brent obchoduje nad 125 dolárov a futures na zemný plyn naznačujú ceny trvale nad 150 eur za megawatthodinu, odhaduje spoločnosť Coface dodatočnú infláciu v roku 2022 najmenej vo výške 1,5 percentuálneho bodu. „To by podkopalo spotrebu domácností a spolu s očakávaným poklesom podnikových investícií a vývozu znížilo rast HDP približne o jeden percentuálny bod,“ spresňuje J. Čarný.

Okrem toho odhaduje, že úplné prerušenie toku ruského zemného plynu do Európy by v roku 2022 zvýšilo náklady a malo vplyv na HDP vo výške 4 percentuálnych bodov, čo by znamenalo medziročný rast HDP blízko nuly, alebo skôr v záporných hodnotách.

Nik nebude ušetrený od importovanej inflácie

Vo zvyšku sveta sa ekonomické dôsledky prejavia predovšetkým rastom cien komodít, ktorý podporí už existujúce inflačné tlaky. Ako vždy, keď ceny komodít prudko rastú, budú postihnutí najmä čistí dovozcovia energií a potravín, pričom v prípade ešte väčšej eskalácie konfliktu hrozí veľké narušenie dodávok. Pokles dopytu z Európy bude tiež brzdiť globálny obchod.

V ázijsko-pacifickom regióne sa vplyv prejaví takmer okamžite prostredníctvom vyšších dovozných cien, najmä cien energií. Vzhľadom na to, že obchodné a finančné väzby Severnej Ameriky s Ruskom a Ukrajinou sú pomerne obmedzené, dôsledky konfliktu sa prejavia predovšetkým prostredníctvom cenového kanálu a spomalením európskeho rastu. Napriek vyhliadkam na pomalší hospodársky rast a vyššiu infláciu sa neočakáva, že by geopolitické udalosti v tejto fáze zasiahli menovú politiku v Severnej Amerike.