Foto: Unsplash

Dnes môžeme povedať, že Rusku sa podarilo obísť väčšinu sankcií zo strany Západu prostredníctvom konzervatívnej fiškálnej politiky alebo obchodom so spriatelenými štátmi, ako sú Čína alebo Turecko. Napriek zabráneniu rýchlemu pádu ekonomiky, otáznym zostáva dlhodobý horizont jej budúcnosti. Ten zatiaľ nevyzerá ružovo a bude závisieť od priebehu vojny, ktorej koniec je momentálne v nedohľadne.

Ako sa darí ruskej ekonomike

Viac ako desať mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajine sa ruskej ekonomike darí lepšie, ako sa očakávalo. Dokázala prežiť očakávaný kolaps, a predpokladaný ročný pokles HDP o 8 až 10 % sa dnes znížil na 3 až 4 %.

Je to lepšie, ako sa zdalo po vypuknutí vojny, no horšie, ako sa predpokladalo pred ňou, keď očakávaný rast HDP krajiny mal dosiahnuť 3 %. Dnes je takýto pozitívny výhľad nemysliteľný. Najoptimistickejšie predpovede odhadujú, že oživenie ruskej ekonomiky sa začne v najlepšom prípade v roku 2024. Ide však o stále veľmi nepravdepodobný scenár, ktorý bude závisieť najmä od vonkajších faktorov, a to najmä od vývoja samotnej vojny. Zdá sa teda, že Rusko čaká ďalšie stratené desaťročie stagnácie a ekonomického úpadku, na ktoré si bude krajina musieť zvyknúť.

Napriek tomu ruská vláda a centrálna banka dokázali zmierniť prvotný ekonomický úder z vojny na Ukrajine a následných sankcií, najmä prostredníctvom konzervatívnej fiškálnej politiky. Významným prvkom zostáva aj viac či menej nezmenený import a export, ktorý napriek sankciám dokázali Rusi vykryť obchodovaním s krajinami, ako sú Čína alebo Turecko.

Sankcie, sankcie a znova sankcie

V polovici decembra tohto roka bol na Rusko zo strany EÚ uvalený ďalší, v poradí už deviaty balík nových sankcií. V ňom bolo na sankčný zoznam pridaných 200 nových osobností a spoločností. Zoznam sa rozšíril o dôstojníkov ruskej armády, členov Štátnej dumy a Rady Federácie. Pribudli aj ďalší ministri, spoločnosti obranného priemyslu a ruské zastupiteľské orgány v okupovaných oblastiach Ukrajiny.

Okrem toho bol na dve nové ruské banky – Credit Bank of Moscow a Dalnevostochniy Bank uvalený úplný zákaz vykonávania finančných transakcií v rámci Európskej únie. Na území Únie boli tiež pozastavené vysielacie licencie pre ďalšie štyri ruské televízne kanály, konkrétne NTV/NTV Mir, Rossiya 1, REN TV a Pervyi Kanal.

Zaviedli sa aj nové kontroly a obmedzenia vývozu na citlivé technológie s dvojakým použitím a pokročilé technológie, ktoré by mohli napomáhať vojenskému zbrojeniu Ruska. Embargo tak po novom zahŕňa motory dronov, maskovacie vybavenie a ďalšie chemické a biologické vybavenie.

Pevnosť Rusko zatiaľ odoláva

Hlavnou otázkou pri sankciách však zostáva, či majú vôbec nejaký zmysel. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že účinok sankcií zatiaľ nedokázal dosiahnuť očakávané výsledky. Môže za to hneď niekoľko faktorov.

Hlavným z nich je účinná obrana Centrálnej banky Ruska (CBR), ktorá spustila plán „Pevnosť Rusko“ zameraný na ochranu ruského finančného systému. „Pevnosť Rusko“ je plán CBR, ktorý banka vykonávala od roku 2017. Počas tohto niekoľkoročného obdobia systematicky navýšila svoje rezervy o 640 miliárd dolárov prostredníctvom nákupu štátnych dlhopisov cudzích krajín, hotovosti a zlata.

Napriek tomu dostal ruský finančný systém veľký zásah v prvých mesiacoch vojny, pretože sankcie na aktíva CBR boli oveľa silnejšie, než sa očakávalo, a znížili jej bankové rezervy o 40 %. No CBR dokázala finančný systém zachrániť a banka si naďalej drží veľké množstvo rezerv v celkovej hodnote cez 300 miliárd dolárov pre prípadnú intervenciu na menových a dlhových trhoch.

Import ani export zatiaľ neutrpeli

Mnohé zo sankcií boli zamerané na vývoz a dovoz. Ruská ekonomika je však menej závislá od dovozu ako väčšina veľkých vyspelých ekonomík v rámci EÚ. Napriek tomu zákazy dovozu postihli viaceré sektory najmä v oblasti výroby automobilov, chemikálií, potravín a IT služieb.

Sankcie spočiatku odviedli dobrú prácu, keď obmedzili ruský prístup k tovarom, ako sú diely na výrobu vo vyššie spomenutých sektoroch. Po počiatočnom šoku sa však Rusko rýchlo otriaslo a začalo dovážať viac tovaru z Číny, Bieloruska a Turecka, ktoré sa sankcií nezúčastňujú. Inak povedané, pokiaľ ide o dovoz kľúčových materiálov, Rusko bolo odstrihnuté z mnohých trhov, no odvtedy si našlo nové trhy, ktoré uspokojili väčšinu jeho potrieb.

Sankcionovanie ruského exportu bolo ešte menej úspešné. Mnohé krajiny prestali nakupovať určité tovary z Ruska, ale tok kľúčových komodít pokračuje do značnej miery rovnako, dokonca rastie.

Vojna „potiahla“ aj priemysel

Vlažný vplyv sankcií je viditeľný aj na jednotlivých komponentoch ruskej ekonomiky. Pokles priemyselnej produkcie sa ukázal byť od začiatku vojny zanedbateľný, na úrovni 0,1 %. Tu však treba uviesť, že tento fakt je do značnej miery spôsobený zvýšením vojenských výdavkov, ktoré zabezpečili rast v odvetviach, ako sú odevy a hutníctvo. Tým sa zakryl pokles v civilných odvetviach, ako sú výroba automobilov, ktorá klesla takmer na polovicu, spracovanie dreva alebo v službách.

Práve civilné odvetia budú pravdepodobne najviac postihnuté recesiou, pretože ako jediné sú do značnej miery závislé od dovozu high-tech tovarov zo Západu. Rusi si túto skutočnosť veľmi dobre uvedomujú a snažia sa ju vyriešiť po svojom. V oblastiach, kde to je možné, nahrádzajú tento výpadok dovozom komponentov z Turecka alebo Číny. Tieto tovary sú však menej kvalitné a robia výrobu primitívnejšou, čo je proces, ktorý už prebieha. Mnohé tovary okrem toho nie je možné tak jednoducho vymeniť, a tak opotrebované komponenty nahrádzajú menej pokročilými možnosťami.

Nové trhy, ale za akú cenu

Rusku však pri preorientovaní sa na nové trhy vznikajú zároveň aj mnohé ťažkosti. Priepustnosť infraštruktúry spájajúcej Rusko s Východom je obmedzená. Kapacity prístavov, železníc a potrubí sú už preťažené a vytvorenie novej kapacity si vyžaduje zdroje a technológie. Naopak, infraštruktúra, ktorá obsluhovala obchod s Európou v dôsledku sankcií, leží ladom.

Dodávky nesankcionovaného tovaru, dokonca aj do spriatelených štátov, sú brzdené odmietaním medzinárodných kontajnerových prepravcov spolupracovať s Ruskom. Problémy vznikajú nielen pri dodaní tovaru, ale aj pri platení či prijímaní platby zaň. Transakcie v eurách a dolároch môžu byť zablokované, alebo môžu trvať dlho. Dokonca aj v spriatelených krajinách banky odmietajú otvárať účty pre ruské spoločnosti a korešpondenčné účty pre ruské banky.

Rusko je tak pod tlakom nútené robiť kompromisy a ponúkať zľavy na svoj tovar tým, ktorí sú stále ochotní si ho kúpiť. Je zrejmé, že Rusko práve teraz potrebuje tieto trhy viac, ako oni potrebujú Rusko.

Vojenské výdavky sú nedotknuteľné

Celkový objem výdavkov v rámci ruského rozpočtu v nominálnom vyjadrení zostáva nezmenený na úrovni 29 biliónov rubľov. Pri súčasnej inflácii to však znamená citeľné zníženie v reálnom vyjadrení. Výdavky na vojenské potreby sú okrem toho nedotknuteľné, takže v prípade potreby škrtov sa znížia len výdavky na rozvoj ekonomiky a rozširovanie sociálnych programov.

Všetky tieto okolnosti majú vplyv aj na ľudský kapitál. Analytici sa zhodujú, že je ťažké vypočítať dlhodobé straty z obrovského počtu ľudí, ktorí opustili Rusko od začiatku vojny. Posledné odhady sa pohybujú medzi 500-tisíc až miliónom utečencov. Masívny únik mozgov má za následok nedostatok kvalifikovaného personálu. Nedostatok pracovníkov bude zase vyvíjať tlak na trh práce a zvyšovanie miezd, čo povedie k inflačným rizikám.

Okrem toho netreba zabúdať na to, že Rusko začalo koncom septembra 2022 s mobilizáciou. Zatiaľ zmobilizovalo približne 300-tisíc ľudí vo veku od 22 do 50 rokov. Experti odhadujú, že ak bude mobilizácia pokračovať, mohla by mať za priamy následok zníženie HDP o 0,5 % v dôsledku odlevu najaktívnejšej vekovej kategórie zamestnancov.

Výhľad na rok 2023

Rok 2023 pravdepodobne bude pre Rusko rokom, v ktorom sa pokúsi odvrátiť ďalšie pokusy Západu o svoju izoláciu. Politickí lídri v Iráne, Severnej Kórei a Bielorusku zostávajú jeho neochvejnými partnermi. Čína a India taktiež stoja za Ruskom, hoci Peking nepodporuje Moskvu tak otvorene, ako sa očakávalo.

Ak má ruská ekonomika prežiť, aj v novom roku bude musieť hľadať nové spôsoby obídenia vplyvu sankcií. Pri súčasnej rétorike EÚ budú ďalšie sankčné balíky pravdepodobne len pribúdať. Otáznou je aj podpora samotného obyvateľstva, keďže ekonomická stabilita ide ruka v ruke s politickou stabilitou. Tú si zatiaľ ruská vláda dokázala zabezpečiť zintenzívnením represií voči každému, koho vníma ako hrozbu.

A pretože Ukrajina trvá na tom, aby sa Rusko stiahlo z ich územia skôr, ako sa uskutočnia akékoľvek mierové rozhovory, je nepravdepodobné, že tak skoro uvidíme čo i len dočasné prímerie.