Foto: Shuterstock

Recesia je už zrejme neodvrátiteľná

„V krátkodobom horizonte sa hospodárstvo dostáva do režimu stagflácie, v ktorom koexistuje takmer nulový rast a rýchlorastúce ceny. Medzitým je čoraz jasnejšia možnosť globálnej recesie. Aj preto revidujeme svoje prognózy rastu hrubého domáceho produktu (HDP) a hodnotenia jednotlivých krajín a sektorov smerom nadol,“ konštatuje riaditeľ spoločnosti Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný.

Hoci prognózy rastu sú revidované smerom nadol pre všetky regióny sveta, najviac sa zhoršili vyhliadky v Európe, pričom recesia sa túto zimu zdá byť vo všetkých hlavných ekonomikách neodvrátiteľná.

Energetická kríza bude pokračovať aj v roku 2023

Problémy budú pokračovať aj v nasledujúcom roku. Prípadné oživenie v druhej polovici budúceho roka, ak by k nemu došlo, by zrejme nestačilo na vyrovnanie poklesu aktivity, ktorý cez zimu spôsobí energetická kríza. Po postupnom znižovaní tokov a niekoľkých dočasných prerušeniach sa 31. augusta odstavením plynovodu Nord Stream 1 potvrdil scenár drastického zníženia dodávok ruského plynu do Európy už túto zimu. Incidenty, respektíve sabotáž z 26. septembra 2022, naznačujú, že je nepravdepodobné, že sa tieto toky obnovia – aspoň nie v blízkej budúcnosti.

„Vzhľadom na eskaláciu konfliktu a rastúcu roztržku medzi Ruskom a západnými krajinami je obnovenie dodávok ruského plynu do Európy v najbližších mesiacoch čoraz menej pravdepodobné, čo znamená, že problémy s dodávkami energie a následné cenové tlaky budú zrejme pretrvávať počas celého roka 2023,“ konštatuje J. Čarný s tým, že plánovaný pokles spotreby zemného plynu o 15 % prinesie zníženie výroby a pokles HDP.

Hoci rozsah potrebných úspor energie bude do veľkej miery závisieť od počasia, energetická kríza pravdepodobne zostane na programe dňa, keďže európske ekonomiky budú čeliť výzve doplniť svoje skladovacie kapacity pred zimou 2023 až 2024.

Centrálne banky bojujú s infláciou

Na vysokú infláciu reagujú hlavné centrálne banky agresívnou politikou sprísňovania a väčšina z nich sa vrátila k úrovni kľúčových úrokových sadzieb nevídanej v poslednom desaťročí. Napríklad FED v lete tohto roka zvýšil svoju kľúčovú sadzbu trikrát po sebe o 75 bázických bodov.

„Táto agresivita vedie k sprísňovaniu menovej politiky v iných krajinách, najmä v rozvíjajúcich sa, s cieľom zastaviť znehodnocovanie ich mien voči doláru,“ podotýka odborník. Takéto sprísňovanie podmienok, ak by pokračovalo súčasným tempom, by však ohrozilo globálny rast a finančnú stabilitu.

Na druhej strane, centrálne banky Ruska, Turecka a Číny pokračujú v uplatňovaní protismernej menovej politiky. Napríklad Čína sa tak usiluje podporiť podnikateľské aktivity v reakcii na prudké spomalenie ekonomiky, ktorú naďalej ovplyvňuje stratégia nulovej tolerancie k pandémii koronavírusu, veľké sucho v lete tohto roka a kríza v sektore nehnuteľností.

Najmä ťažkosti sektora nehnuteľností, ktorý podľa odhadov tvorí 30 % HDP krajiny, prispejú k tomu, že rast Číny v rokoch 2022 (3,2 %) a 2023 (4,0 %) výrazne zaostane za štandardmi posledných desaťročí, čo prispeje k celkovému prudkému spomaleniu.