Foto: Shutterstock

Nominálne mzdy rastú, reálne klesajú

Aktuálny prieskum, ktorý zrealizovala Slovenská sporiteľňa spoločne s pracovným portálom Profesia, ukazuje, že obdobie poznamenané pandémiou koronavírusu prinieslo na pracovný trh výrazné zmeny. „Počas uplynulých troch rokov sme na trhu práce zaznamenali najintenzívnejšie zmeny, ktoré sa na ňom udiali za posledné dve desaťročia,“ konštatuje CEO spoločnosti Profesia Ivana Molnárová.  

Až donedávna totiž vôbec nebolo zvykom, aby sa za také krátke obdobie prejavilo toľko nových trendov, ako vidíme v súčasnosti. „Nezamestnanosť počas pandémie najskôr výrazne vzrástla o 2 percentuálne body, aktuálne však už približne rok klesá, a v druhom štvrťroku 2022 bola na úrovni 6,1 %,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Medziročný rast miezd si podľa jeho slov udržal svižné tempo aj počas pandémie koronavírusu. Prepad zaznamenal len počas štvrťroka, v ktorom bol lockdown na Slovensku najintenzívnejší. Zvýšená inflácia však zahryzla do nominálnych miezd. Tie síce priebežne rastú, no kvôli zvyšujúcim sa cenám tovarov a služieb reálne mzdy klesajú.

Zamestnanci sú čoraz nespokojnejší

Výsledky prieskumu potvrdzujú, že veľké zmeny možno vidieť aj priamo na pracoviskách. Zamestnávatelia na Slovensku pozorujú na svojich ľuďoch zmeny v správaní sa.

Napríklad spokojnosť ľudí v práci poklesla až u troch zo štyroch opýtaných (75 %). Znížila sa aj motivácia zamestnancov pracovať, a to až v 71 % prípadov. Približne rovnaký počet respondentov z radov zamestnávateľov pozoruje u svojich zamestnancov stratu nadšenia a angažovanosti (70 %). 

„Výsledky firemnej časti prieskumu nám potvrdili to, čo sme si mysleli už dlhší čas. Teraz to máme aj v konkrétnych číslach a ide o mimoriadne dôležité zmapovanie situácie, ktoré prináša zamestnávateľom nové povinnosti, aby tento vývoj dokázali zastaviť,“ zdôrazňuje I. Molnárová. 

Problémom je strata motivácie

Pokles nálad na trhu práce vnímajú aj zamestnanci a zamestnankyne. Najväčšia časť z nich priznala negatívne zmeny, ktoré ovplyvnili ich správanie sa v práci. Až 45 % ľudí priznalo zníženie motivácie a 39 % dnes pracuje s menším nasadením.

Väčšina ľudí je dokonca otvorená aj zmene práce. Či už ide o aktívne hľadanie, alebo aspoň o príležitostné sledovanie ponúk na pracovnom portáli, uvažovanie o novom pracovisku priznalo až 68 % ľudí.

Zvýšená fluktuácia by pritom pri aktuálnej situácii mohla spôsobiť firmám veľké problémy, pretože už teraz zápasia s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.

„Problémom je nedostatok kandidátov na trhu práce vyplývajúci z akéhosi geografického a kvalitatívneho nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci. Viac než 50-tisíc ľudí nepracuje viac než štyri roky, takmer polovica nezamestnaných nepracuje viac než dva roky. Pandémia priniesla nárast dlhodobej nezamestnanosti, prácu si skôr nachádzali tí, ktorí ju stratili len nedávno,“ vysvetľuje bankový analytik.

Prečo ľudia menia prácu

„Dáta ukazujú, že keď ľudia na Slovensku menia prácu, dôvodom býva najmä nespokojnosť s platom. To, že dva najčastejšie dôvody v tomto prieskume sa viažu práve na finančné ohodnotenie, preto nie je prekvapením. Na ďalších miestach však vidíme nespokojnosť s manažmentom a stratu zmysluplnosti práce. Toto sú veci, ktoré môžu byť špecifikom postkovidovej doby. Hybridná práca či trvalý home office kladú na manažérov iné nároky, a podceňovanie tejto situácie nemôžeme považovať za profesionálny krok,“ zdôrazňuje odborníčka.

Upozorňuje tiež, že podľa prieskumu môžu byť aktuálne problémy spojené aj s nízkou angažovanosťou firiem na prispôsobovaní sa novým pomerom na trhu práce. Až tri štvrtiny respondentov (73 %) uviedli, že vo svojej firme nezaznamenali žiadne aktivity, ktoré by mali podporiť lojalitu, motiváciu či prácu v tíme. Presne 12 % potvrdilo, že ich zamestnávatelia sa snažia mapovať aktuálnu situáciu, no iba desatina ľudí vníma konkrétne aktivity, ktoré by mali priniesť zmenu.