Analýza: Koronakríza a vojna na Ukrajine nám ukázali, že niet návratu k starému fungovaniu sveta

Foto: Shutterstock

Smerujeme k vyššej produktivite

Pandémia aj vojna na Ukrajine priniesli zvýšenie výdavkov do energetickej infraštruktúry, obrany, ale aj diverzifikácie dodávateľského reťazca s cieľom odstrániť jednotlivé body zlyhania v strategických odvetviach. Začínajú rásť (zatiaľ s výnimkou eurozóny) záporné úrokové sadzby a globálna ekonomika chtiac-nechtiac smeruje k vyššej produktivite, odklonu od krátkodobých ziskov smerom k hmotným aktívam a infraštruktúre.

„Časy neustále klesajúcich reálnych úrokových sadzieb a tlačenia peňazí sú dávno preč. Nahradí ich nový rast produktivity, keďže ekonomickú agendu presúvame na lepšie a racionálnejšie miesta, a to napriek príšerným humanitárnym správam, ktoré každý deň dostávame z vojny na Ukrajine,“ hovorí vedúci ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen.

Koniec fiškálnej ortodoxie

Východiskom pre zmenu doteraz platnej paradigmy je podľa neho skutočnosť, že fiškálne obmedzenia, ktoré boli ústredným predpokladom globálnej hospodárskej politiky od 90. rokov minulého storočia, sú teraz preč. Už počas pandémie nastal zásadný posun, no najvýraznejšie to bolo možné vidieť v prípade nemeckej reakcie na vojnu na Ukrajine.

Kancelár Scholz vo svojom prejave takpovediac vyhodil z okna desaťročia fiškálnej ortodoxie, čím zaviazal Nemecko k novým masívnym výdavkom na obranu a diverzifikáciu dovozu energií. Je preto reálne očakávať, že vďaka svojmu novému zameraniu bude Nemecko v najbližších troch rokoch lídrom v oblasti digitálnych technológií a komunikácií.

 „Som presvedčený, že táto zmena paradigmy od orientácie na krátkodobú ziskovosť k strategickej odolnosti a v neposlednom rade od neproduktívneho k produktívnemu, nielenže zanechá ekonomiku v lepšom stave, ale z dlhodobého hľadiska zníži aj inflačné riziká,“ myslí si analytik a dodáva, že strategické ciele si teraz vynútia investície do dlhodobého plánovania a tiež do základného výskumu. Ten bude prínosom aj pre súkromný sektor tak z hľadiska toku investičných prostriedkov, ako aj inovácií.

Míľnik pre geopolitiku a trhy

Súčasnú situáciu, keď FED iniciuje cyklus zvyšovania úrokových sadzieb napriek tomu, že akciové trhy v USA sú pod silným tlakom a inflácia dosahuje 40-ročné maximum považuje Saxo Bank za najvýznamnejší míľnik pre geopolitiku a trhy minimálne od pádu Berlínskeho múru v roku 1989 a vstupu Číny do WTO v roku 2001.

Obe tieto udalosti označuje analytik za arbitráž nákladov na prácu a energie. Pretože pád Berlínskeho múru vytvoril väčší svet s menšími obchodnými hranicami a lacnejšou pracovnou silou, a prijatie Číny do WTO to posunulo ešte o krok ďalej, pridalo ešte viac lacnej pracovnej sily a lacnej energie.

Potenciálne zisky z týchto nových impulzov však podľa jeho slov boli už pred príchodom pandémie koronavírusu značne oslabené. Produktivita klesala v dôsledku nadmerného financovania a  neustáleho naháňania sa za krátkodobými ziskami. Koronakríza a vojna na Ukrajine cestu k vyššej produktivite len urýchlili.

Nebude to ľahká cesta

Upozorňuje však na to, že táto cesta nebude ľahká. „Pravdepodobne som jeden z prvých, kto predpovedá tento nevyhnutný posun a obávam sa, že ,hra´ sa skončí neúprosnou infláciou, kým sa dostaneme do bodu, ktorý prinesie potrebný obrat. Centrálne banky nielenže meškajú na túto párty, ale možno úplne premeškali príležitosť na zníženie inflácie v strednodobom horizonte,“ hovorí. Teraz je podľa neho nevyhnutné, aby centrálne banky infláciu prestali naháňať, ale predbehli ju.

„Akcie sú stále nadhodnotené, ceny bývania sú na historických maximách, rovnako ako ceny umenia, kvalitných hodiniek a v neposlednom rade aj sporiace a investičné účty priemerného investora. A akoby toho nebolo málo, vlády sa teraz snažia znížiť náklady najchudobnejších domácností na energie. Robia to s dobrým úmyslom, ale z dlhodobého hľadiska je to neproduktívne, keďže dopyt zostáva vysoký a energie budú ešte drahšie, “ dodáva S. Jakobsen.