Analýza: Bohatí ľudia bohatnú, chudobní priebežne chudobnejú

Foto: Freepik

Bohatí vs. chudobní

Štúdia Oxfam uvádza, že pätica najbohatších mužov sveta – Elon Musk, Jeff Bezos, Bernard Arnault, Warren Buffett a Bill Gates – od roku 2020 zveľadila svoj majetok zo 405 miliárd dolárov na 869 miliárd dolárov, čo je o 114 %. Vypočítala, že títo páni bohatli rýchlosťou 14 miliónov dolárov za hodinu.

Zároveň prichádza s tvrdením, že ak bude súčasný trend bohatnutia najbohatších ľudí na svete pokračovať, tak do 10 rokov by sme mali spoznať človeka s majetkom v hodnote viac ako jeden bilión dolárov.

Opačná situácia však panuje u chudobných ľudí. Kým tí bohatí bohatnú ešte viac, chudobní naďalej priebežne chudobnejú. Štúdia tvrdí, že na globálne odstránenie chudoby na svete by bolo potrebných viac ako 200 rokov.

Bohatstvo miliardárov rastie

Analýza zverejnená na stretnutí podnikateľských elít vo švajčiarskom Davose ďalej odhaľuje, že siedmim z desiatich najväčších svetových korporácií šéfuje miliardár ako generálny riaditeľ alebo hlavný akcionár. Tieto korporácie majú spolu hodnotu 10,2 bilióna dolárov, čo je viac ako súčet hrubého domáceho produktu (HDP) všetkých krajín Afriky a Latinskej Ameriky.

„Sme svedkami začiatku desaťročia rozdelenia, keď miliardy ľudí znášajú ekonomické šokové vlny pandémie koronavírusu, inflácie a vojny, zatiaľ čo bohatstvo miliardárov rastie. Táto nerovnosť nie je náhodná, pretože trieda miliardárov zabezpečuje, aby im korporácie dodávali viac bohatstva na úkor všetkých ostatných,“ povedal výkonný riaditeľ Oxfam International Amitabh Behar.

Situácia na Slovensku je odlišná

Ak sa pozrieme na rozdelenie majetku u nás, tak 10 % najbohatších Slovákov vlastní takmer polovicu celkového bohatstva v krajine. Je to však druhý najnižší výsledok v rámci celého sveta. Jedno percento najbohatších Slovákov podľa WID (World Inequality Database) vlastní 17,3 % celkového majetku v krajine.

„Byť rovnostárskou spoločnosťou však nutne nemusí byť iba žiaduci stav. Prosperujúcejšie ekonomiky majú zväčša vyššiu mieru nerovnosti. Spravodlivé rozdelenie príjmu a bohatstva by malo zohľadňovať a oceňovať šikovných a snaživých. No z hľadiska ľudskosti, samozrejme, nemožno zabudnúť ani na núdznych, ktorí nepriazňou osudu nemajú šancu v plnej miere participovať na ekonomickom raste krajiny,“ konštatuje makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Podľa neho je problém príjmovej alebo majetkovej nerovnosti širokospektrálna téma, v rámci ktorej sa iba zriedka dajú nájsť jednoduché odpovede. „Za jednu z najzásadnejších hrozieb nerovnosti možno považovať nevyužitý potenciál ľudí, ktorých príjem alebo postavenie nestačí na to, aby mohli svoje talenty v plnej miere rozvinúť v prospech seba, ale aj celej ľudskej spoločnosti,“ uvádza ďalej.