Americký FED a Švajčiarska centrálna banka zvyšovali úrokové sadzby, Japonsko zostáva v mínuse

Robert Juriš 22.9.2022

Poslať

Americký Federálny rezervný úrad FED zvýšil svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu. Stalo sa to v súlade s očakávaním analytikov, pričom sadzba sa po novom nachádza na úrovni 3,25 %.

Foto: Shutterstock

Tretíkrát o trištvrte percenta

FED, ktorý v Spojených štátoch plní úlohu centrálnej banky, sa razantným zvyšovaním úrokovej sadzby usiluje stlmiť rast spotrebiteľských cien v krajine. Presnejšie, snaží sa urýchliť pokles inflácie, ktorý sa v USA už začal, no zatiaľ je oveľa pomalší, ako by si najväčšia ekonomika sveta želala.

V USA sa už po tretí raz za sebou stalo, že FED zvýšil úrokovú sadzbu o trištvrte percenta. Je to najvyššia úroveň od vypuknutia finančnej krízy v roku 2008. Ústami svojho šéfa Jerome Powella vyhlásil, že v tejto svojej politike bude pokračovať aj naďalej. Predpokladá sa, že do konca tohto roka zvýši úrokovú sadzbu ešte o viac ako celý percentuálny bod. Analytici predpokladajú, že v marci 2023 by sa mohla dostať na úroveň 4,5 %.

Očakávali rýchlejší pokles spotrebiteľských cien

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že pokles inflácie v USA z júlových 8,5 % na augustových 8,3 % je dobrou správou pre tamojšiu ekonomiku. Opak je však pravdou. Američania totiž čakali oveľa intenzívnejší pokles spotrebiteľských cien. Aj preto sa FED nerozpakoval a aj na svojom zatiaľ poslednom zasadnutí pokračoval vo svojej „jastrabej politike“.

Úroky sa zvyšujú aj v Európe

Podobným spôsobom ako FED pred viac ako týždňom po prvý raz postupovala aj Európska centrálna banka (ECB), ktorá takisto zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 %. Aj ona, rovnako ako FED, uvažuje o pokračovaní v razantnom zvyšovaní úrokov.

Príčinou je skutočnosť, že v eurozóne inflácia v auguste dosiahla až 9,1 %, čo je o takmer celé jedno percento viac ako v Spojených štátoch.

Sprievodným znakom zvyšovania úrokov centrálnou bankou je paralelné zvyšovanie úrokov napríklad na úveroch na bývanie. Po rozhodnutí ECB tak v priebehu niekoľkých dní urobilo až šesť bánk pôsobiacich na slovenskom finančnom trhu.

Švajčiarsko opustilo mínusové sadzby

Švajčiarska centrálna banka je posledná, ktorá v Európe držala úrokové sadzby na záporných hodnotách. Po dnešku je to už minulosťou. Miestna centrálna banka totiž ukončila éru záporných úrokových sadzieb v Európe tým, že základný úrok zdvihla o 0,75 percentuálneho bodu na 0,5 %.

Je to najvýraznejšie zvýšenie počas jej existencie a len druhé počas uplynulých 15 rokov. Ekonomická situácia vo Švajčiarsku nie je práve optimistická. Banka preto upozornila, že v prípade potreby je pripravená intervenovať na devízovom trhu. Pritom inflácia v krajine v auguste 2022 dosiahla len 3,5 % a v budúcom roku sa očakáva, že klesne na 2,4 %.

Briti zvyšujú úroky aj za cenu, že upadnú do recesie

Svoju kľúčovú úrokovú sadzbu v súlade s očakávaním zvýšila aj Britská centrálna banka. Nárast bol o polovicu percentuálneho bodu na úroveň 2,25 %. V praxi to vyzerá, že Briti sa rozhodli potlačiť rastúcu infláciu, ktorá v auguste 2022 dosiahla 9,9 % aj za cenu, že ekonomika krajiny upadne do recesie. Centrálna banka totiž predpokladá, že HDP Veľkej Británie v treťom a štvrtom štvrťroku 2022 zaznamená pokles o 0,1 %.

Japonsko si mínusové sadzby podržalo

Iný postup v boji s rastúcimi cenami tovarov a služieb zvolili v Japonsku. Miestna centrálna banka aj naďalej zotrváva na udržiavaní kľúčovej úrokovej sadzby na úrovni –0,1 %. Naďalej tak pokračuje v uvoľnenej menovej politike, a to aj napriek neobyčajne slabému jenu.

Inflácia v Japonsku je ešte nižšia ako vo Švajčiarsku. V auguste 2022 vystúpila na 3 %. Hoci je v porovnaní s eurozónou či USA stále mimoriadne nízka, zvýšila sa už dvanástykrát po sebe a dosiahla svoje 8-ročné maximum. Pre porovnanie v USA je to maximum 40-ročné. Aj v tomto prípade analytici očakávajú, že tempo rastu cien by sa v roku 2023 malo spomaliť.