Ako sa americký dolár stal svetovou menou

Zdroj: Freepik

Od gréckej drachmy po britskú libru

Svetové meny prichádzajú a odchádzajú s vývojom svetového geopolitického poriadku. Titulom takejto meny sa v dávnej minulosti mohla pýšiť napríklad grécka drachma, ktorá bola razená v piatom storočí pred Kristom, rímsky denár, byzantský solidus, islamský dinár a francúzsky frank. V novodobejšej histórii sa obľúbenými menami stali aj benátsky dukát a florentský florén.

Bol to však španielsky strieborný dolár, ktorý môžeme ako prvý označiť za skutočnú svetovú menu. Dolár bol v 16. a 17. storočí uznávaným platidlom v Európe, Ázii a Amerike. Stalo sa tak vďaka bohatým zásobám striebra, ktoré Španieli ťažili vo svojich amerických kolóniách.

Po ňom prišiel holandský gulden, ktorý mal síce oveľa menší dosah, ale používal sa ako platidlo medzi Európou a územiami holandskej koloniálnej ríše v 17. a 18. storočí. Holanďanom však môžeme vďačiť za prvú menu, ktorá bola stabilizovaná pomocou centrálnej banky, a ich model slúžil ako vzor pre modernú menovú politiku.

Nasledovala priemyselná revolúcia, ktorá spôsobila, že od roku 1815 postupne prebrala žezlo britská libra šterling. Z Veľkej Británie sa za niekoľko desaťročí stala najväčšia ríša na svete a z Londýna sa stalo svetové centrum pre poisťovacie a komoditné trhy. Podľa historických údajov sa počas druhej polovice 18. storočia stalo Spojené kráľovstvo hlavným vývozcom tovaru na svete, a viac ako 60 % svetového obchodu sa fakturovalo práve v librách. Libru tak môžeme považovať za prvú svetovú rezervnú menu.

Čo je to rezervná mena?

Rezervná mena je cudzia mena, ktorú má centrálna banka alebo štátna pokladnica v držbe ako súčasť formálnych devízových rezerv svojej krajiny. Krajiny držia rezervy z viacerých dôvodov, vrátane toho, aby prekonali ekonomické šoky, zaplatili za dovoz tovarov, alebo zmenili hodnotu svojich vlastných mien.

Mnohé krajiny si nemôžu požičiavať peniaze alebo platiť za zahraničný tovar vo svojich vlastných menách, keďže veľká časť medzinárodného obchodu sa dnes uskutočňuje v dolároch, a preto potrebujú držať rezervné meny, aby zabezpečili stabilitu počas krízy a ubezpečili veriteľov, že platby dlhu denominované v cudzej mene splatia.

Väčšina krajín chce držať svoje rezervy v mene s veľkými a otvorenými finančnými trhmi, pretože si chcú byť istí, že budú mať prístup k svojim rezervám v momente potreby. Centrálne banky často držia menu vo forme vládnych dlhopisov, ako sú napríklad štátne dlhopisy USA.

Nástup amerického dolára

Postavenie amerického dolára ako globálnej rezervnej meny bolo upevnené po druhej svetovej vojne na konferencii v mestečku Bretton Woods. Konferencie sa zúčastnilo 44 krajín (vrátane Československa), ktoré súhlasili so systémom naviazania hodnoty svojej meny na dolár. Ten bol sám osebe konvertibilný na zlato pri kurze 35 dolárov za uncu. Z dolára sa tak de facto zo dňa na deň stala najdôležitejšia mena na svete.

Cieľom systému bolo zabezpečiť stabilitu a zabrániť menovým vojnám z tridsiatych rokov, pri ktorých krajiny opustili zlatý štandard a devalvovali svoje meny, aby získali konkurenčnú výhodu. Na Brettonwoodskej konferencii tiež vznikli MMF a Svetová banka.

S rastúcim vplyvom dolára však bolo čoraz ťažšie udržať jeho zlatý štandard. Situácia začala byť kritická v 60. rokoch minulého storočia. Spojené štáty nemali dostatok zlata na pokrytie dolárov v zahraničnom obehu. Po neúspešnom úsilí o záchranu systému prezident Richard Nixon v auguste 1971 pozastavil konvertibilitu dolára na zlato, čo znamenalo začiatok konca brettonwoodského systému výmenných kurzov.

Smithsonova dohoda, ktorú o niekoľko mesiacov neskôr uzavrelo desať popredných rozvinutých krajín, sa pokúsila zachrániť zlatý štandard devalváciou dolára a umožnila väčšie kolísanie výmenných kurzov, no mala len krátke trvanie. V roku 1973 bol zavedený súčasný systém pohyblivých výmenných kurzov.

Dolár zostáva číslom jeden

Aj napriek týmto výzvam však zostáva dolár suverénne najpoužívanejšou menou na svete. K jeho dominancii prispieva jeho stabilná hodnota, veľkosť americkej ekonomiky a geopolitická sila Spojených štátov. Okrem toho, že dolár tvorí väčšinu globálnych rezerv, zostáva menou voľby pre medzinárodný obchod.

Hlavné komodity, ako sú ropa, zlato, striebro alebo pšenica, sa primárne nakupujú a predávajú za americké doláre. Postavenie dolára podporujú aj niektoré veľké ekonomiky, ako Hongkong alebo Spojené arabské emiráty, ktoré stále viažu svoje domáce meny na dolár.

Taktiež žiadna iná krajina nemá dlhopisový trh podobný Spojeným štátom. Jeho celková hodnota dosahuje približne 23,9 bilióna dolárov a zostáva zďaleka najväčším a najlikvidnejším trhom s dlhopismi na svete – najľahšie sa z neho nakupuje a predáva.

„Samotné americké štátne dlhopisy predstavujú popredné svetové rezervné aktívum,“ uviedol americký ekonóm Brad W. Setser z Rady pre zahraničné vzťahy. „Je ťažké konkurovať doláru, ak nemáte analogický trh s dlhopismi,“ dodal.

BRICS tlačí na dedolarizáciu

Niektorí ekonómovia však varujú, že súčasné postavenie dolára by sa nemalo považovať za samozrejmosť. Hoci sa predchádzajúce predpovede o jeho páde, najmä po finančnej kríze v roku 2008, nenaplnili, ekonomické otrasy spôsobené pandémiou koronavírusu a vojnou na Ukrajine otvárajú dvere pre nové alternatívy.

Azda najsilnejším blokom, ktorý sa aktívne snaží o vytlačenie dolára, je spolok krajín BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika). Lídri týchto krajín roky diskutujú o vytvorení novej spoločnej meny, ktorá by mala byť protipólom nielen k doláru, ale aj k západným spoločenským hodnotám.

Pochopiteľne, najväčším dôvodom je zníženie ich závislosti od Spojených štátov. Na samite BRICS v auguste 2023 sa brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva spýtal: „Prečo nemôžeme obchodovať prostredníctvom našich vlastných mien? Kto rozhodol, aby bol dolár svetovou menou po zmiznutí zlatého štandardu?“

Ostatní predstavitelia spolku vidia situáciu rovnako. Vplyv dolára si vyskúšali najmä v Rusku, kde od začiatku vojny na Ukrajine USA zmrazili veľkú časť ruských zahraničných rezerv. Nasledovalo rozhodnutie Ruskej centrálnej banky o znížení podielu amerického dolára vo svojich rezervách na historické minimum vo výške 22 %. Putinova administratíva taktiež od začiatku vojny niekoľkokrát podporila plán dedolarizácie s cieľom začať používať alternatívne meny.

Najbližšie má k tomu Čína

Druhá najväčšia svetová ekonomika, ktorá šliape na päty USA už dlhé roky, sa taktiež netají svojou kritikou hegemónie dolára. Čína sa od konca roku 2000 snaží posilniť globálnu úlohu svojho jüanu, ktorý dnes predstavuje 3 % svetových rezerv.

Peking napriek tomu stále viac presadzuje jeho používanie v bilaterálnom obchode. Využíva na to svoju jedinečnú pozíciu najväčšieho obchodného partnera na svete. Tento rok napríklad oznámil postupné zavádzanie zúčtovacieho mechanizmu v jüanoch pri vybraných tovaroch a službách v obchodných stykoch s Brazíliou.

Čína okrem toho predstavila nové využívanie svojej meny prostredníctvom futures kontraktov na ropu denominovaných v jüane. Tie umožňujú vývozcom ropy obísť americký dolár a obchodovať priamo s Čínou. Podľa Pekingu by sa mal tento systém používať najmä pri nákupe ropy od Saudskej Arábie a Ruska.